 
  
 
Veľa krát si poviem,že nebudem písať  statusy o tom čo ma trápi... Ale, dnes potom čo mi ochrnuli na niekolko  hodín obe ruky si vravím, že budem písať, kým možem. Prečo všetci  spia? Prečo moja prekrásna dcérenka pri mne spokojne odfukuje? Hmm, ako  dobre aspoň ma nevidí plakať... Prečo je moja polovička stále na  nočných? A prečo tu sedím sama, s hudbou, otvorenou knihou o mojej Skleroze  Multiplex? Prečo sa tak strašne bojím blížiacej sa nemocnice? Prečo sa  bojím tých hnusných injekcií na najbližšie roky? Prečo mi nechcú dovoliť  dieťa? Prečo zabúdam reč, pamať? Samé prečo?
                              
A je ich veľa ako je veľa dôvodov k radosti.
 
         Vždy si  poviem,že mám veľa aj tých dôvodov k radosti, veď idem domov k rodičom na  dovolenku, uvidím svojích milovaných bratov. S rodičmi zasadnem pri  poháriku vínka a pri krbe.Vyválam sa v jesennom lístí s mojou dcérou, s  malým bratom zapálim oheň a mama nám výnadá, strašne sa  teším...

     Hmmm,usmiala som sa. :-) Konečne. Prvý krát za deň. Viem, viem, viem isto  veľa ľudí povie, že sú horšie problémy a ja súhlasím, ale momentálne som  odporný sebec. Vidím seba, veď kto ma pozná lepšie ako ja samú seba? Moj  strach? Nohy ma bolia, ale dneska som prešla do mesta a peši, síce v  polovičke cesty som bola nahnevaná, lebo som už nevládala. Ale zvládla som  to! Bola som na anglickej omši, a moja dcéra pri koňoch...
Hmm,zas mi  stekajú slzy... Pýtam sa Bože, je možné, že behom týždňa sa mi moja choroba  tak naštvala a kazí všetko čo má v ceste??? Prvá noha-kŕče v lýtku, ľava  bolí celá... Ruky? Hmm, písanie na notebooku vyčerpáva, hlava mi strnula  celá. Dôvod, prečo píšem je jediný. Samota. Samá samota. Jasné, chápem aj  druhá strana sa potrebuje s tým zmieriť... Ale, čo ma zaujíma...
 

   Skutočný  počet mojích skutočných priateľov. Vravím si, hmm ak injekcie nezaberú, a  to všetko hnusné naokolo, kto o mňa na ulici zakopne?
Kto mi napíše? Prišla  som na to, že nie materiálna chudoba je doležitá, ale chudoba srdca.
Mám v  nej lásku k Bohu, rodine, dcére. 
 

Sedím tu a v hlave dookola  vidím všetky vyšetrenia. Zažilo veľa ľudí bolestivé vyšetrenia a zvládli  to… Ale, ok to nech si tá dotyčná osoba nechá.. Možno ja sa zajtra usmejem a  možno sa konečne vyrovnám so svojou chorobou. Ale, teraz nie…
Možno by to  išlo ľahšie ak by pri Vás niekto stál. Možno je tento list výkrikom o  pomoc. A možno nie. A vlastne neviem… A keby ma tak nebolela hlava a  konečne zabralo nejaké analgetikum, keby ma teraz všetko tak odporne  nebolelo!!! Horšie, máš dcéru… Stŕpnu ti ruky, alebo nohy… “Ale, čo keď Vami  niekto akoby  pohŕdal? Hmm, čo potom? Jasné veľa názorov, že pošli ho do  kelu a nehádaj sa, ale úprimne to dokáže málokto… No a najviac ma bolí  duša…
 

Každý sme iný, jedinečný…Každý zvládame všetko inak. Poznám viac ľudí čo  majú SM, ale zhodneme sa, že za dobrý stav može psychika. Aj ja si  vravím, keď mi niekto ublíži “Petra neser ma a spamataj sa, nehnevaj  sa, nehádaj sa. Bude ti ešte...
Dnes končím…Idem kukať do stropu, pretože mám  pocit, že sa ani nepohnem…A opať jeden z dní, kedy spím v tom čo som mala  cez deň, pretože nedokážem ani vyzliecť veci čo mám na sebe a dať sa do  pyžama…
..ale verím v to, čo povedal TEN, KTORÉHO milujem najviac.. JEŽIŠ KRISTUS: 
 
                   "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila" (Lk 17, 19)
..a život nie je bodka ale dvojbodka :-)
 

 
"Môj Bože, prečo Ti píšem? Veď Ty sám vieš, čo chcem napísať skôr, než  sa v mojej hlave zrodí myšlienka. Odpusť mi, že pochybujem... Milujem  ťa. Som Tvoje dielo a preto skúšky, ktoré si mi naložil ako kríž, budem  znášať v pokore. Prosím o silu, pretože BEZ teba to nepojde. "Si dažď  lásky, kvapky dažďa, ktorým so mňa zmývaš bolesť. Ó moj Bože, kráľ mojho  bytia. GPS mojho srdca. Ako chutí Tvoje objatie? Že, sa tak smelo pýtam, veď  ma obíjmaš každý deň i noc. Tým vznešeným objatím mi ráno otváraš oči a  večer v tvojom náručí zaspávam. Bože moj, daj mi silu viery. Nedovoľ mi  odľúčiť sa od Tvojej lásky. No viem, že keď padnem, si tu Ty Boh  môj. Trpezlivo čakáš, nech všetko čo robím, robím z lásky k Tebe.Viem, že mi  nedáš to čo chcem, ale to čo potrebujem. Bože môj milujem Ťa. Chcem zostať  v Tebe a Ty vo mne. Ďakujem za život, za každú  bolesť, trápenie, sklamanie, prekážky...
Vďaka Tvojej láske žijem, v nej dozrievam. Bože láska jediná a nekonečná..."
 


 
                          Vaša Petra Š.
 
 TY máš veľké srdce dokonca  tak, že sa na úkor iných vzdáš všetkého, aby TVOJI MILOVANÍ a všetci čo  si zaslúžia aby Ťa poznali, TI VŠETKU TVOJU LÁSKU zdvojnásobili, a Pán  Boh ako radosť Ti ju spätne priniesol do TVOJHO dobrého srdiečka znovu  naspäť Peťa! :-)