Cirkev – spoločenstvo a učiteľka viery
„Verím“ znamená, že viera je slobodným a zodpovedným rozhodnutím jednotlivého človeka. Nikoho k nej neslobodno nútiť. A nik si nesmie ponechať vieru pre seba. Je povinný odovzdať ju ďalej. „Jeden kresťan – nijaký kresťan“ (Tertulián).
Spoločenstvo veriaci je jedným z najstarších výrazov, ktorým Cirkev označovala seba samú. Jej veľkosť spočíva v tom, že je nositeľkou viery v Ježiša Krista od apoštolských čias až po naše dni.
Cirkev je obopínajúcim spoločenstvom veriacich. Ona nás zapája na mučeníkov prvých storočí, na veľkých Cirkevných otcov a na známych i neznámych svätcov všetkých čias. Skrze ňu patríme do celosvetového spoločenstva, majúceho viditeľnú tvár a formu v spoločenstve, ku ktorému patríme.
Zásadne sú však všetci kresťania , každý svojím spôsobom, povolaní,, aby slovom a skutkom vydávali svedectvo o viere.
Rim 12,3-8 Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne. Cirkev, to nie je iba pápež a biskupi; to sú všetci veriaci dovedna, jedno veľké spoločenstvo viery. Gal 6,2 Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.
Mnohí prirovnávajú Cirkev k lodi, zmietanej vlnami a búrkami dejín. Táto loď však s istotou prepraví vier a veriacich na druhý breh nového života.
Mk 4,35-41 V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: "Prejdime na druhý breh." I opustili zástup a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: "Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?" On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: "Mlč, utíš sa!" Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal: "Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?" Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?"
Nazývame ju Matkou a Učiteľkou „Mater et Magistra“ (Gal 4,26 Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou.)
„Verím“ znamená: „Súhlasím s tým, čo veríme.“ Rim 10,9-10 Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: "Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.
Mnohí kresťania majú dnes ťažkosti identifikovať sa s článkami vyznania viery. Niektorí sa dokonca usilujú formulovať nové, „dnešné“ vyznania. Tieto ťažkosti treba brať vážne. Súčasne treba však poukázať na to, že tak ako v 15. Alebo 16. Storočí, ani dnes nemôžeme vytvoriť novú vieru a nové evanjelium.
Gal 1,6-7 Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium.
Podľa knihy: A. H. Mateje: „Viem, komu som uveril“
Obrázky: google
Spracovala: Anna Václavová
