Toto sú asi dve z úplne najzákladnejších vecí, ktoré by mal mať každý veriaci kresťan. Na láske totiž stojí celý Boží zákon a od nej závisí aj odpustenie.
Minule som si tak písal na známom četovaciom slovenskom portáli a občas tak si pozriem aj na tú plochu ako tam vyskakujú rôzne správy od ľudí. Niekedy si pozriem viac o tých ľuďoch niečo, čo o sebe napísali. Nuž a jedno dievča malo tam napísanú takú známu vec, ktorá hovorí o odpustení ale o nezabúdaní. Ako veriaci ľudia poznáme, že Pán v Písme nám hovorí o odpustení a nespomenutí si viac na hriechy. Spomínajú to dvaja veľkí proroci Izaiáš a Jeremiáš a dokonca je to spomínané aj v liste Hebrejom (Židom). Ona samozrejme najskôr nepatrila medzi veriacich kresťanov, ale začal som s ňou debatu. Napísala mi, ako ľúbi jedného chlapca, ale on ju vždy zraňuje, no ona mu odpúšťa. Tu vidíme doslova tú paralelu na Boha a prepojenie odpustenia s láskou. Preto aby s ním bola, je schopná mu odpustiť, i keď ju to zraňuje. Pána tiež urážame a zraňujeme svojimi hriechmi, lenže nám je ochotný vždy odpustiť a prijať nás k sebe, pre lásku k nám. Nakoniec som jej napísal, že ani nevie ako je blízko k Bohu. Pán nám takto udeľuje poznanie skrze vlastné prežívanie toho, čo približne zažíva On. Aj keď je to naozaj len približne, pretože nikto Boha neobsiahne. To naše malé je už často dosť aj pre nás. Odpustenie a nespomenutie si viac na zlo, teda zabudnutie je však pre nás veľmi dôležité. Pretože tým, že si spomíname na zlo, ktoré bolo spáchané proti nám, hromadíme si zranenia vo svojej duši. To sa nám kopí a kopí na hromadu. Nakoniec v sebe máme plno zranení a sme ako ubití palicou. Nemôžeme prežívať Pánovu blízkosť a prítomnosť ako by sme mali. Nahromadili sme si celý vrch, ktorý bráni tomu, aby v nás pôsobil Jeho Duch Svätý. A my predsa chceme cítiť jeho prítomnosť a tak sa začneme modliť, zúčastňovať sa adorácii, kadejakých stretnutí a stále nič. Ideme na spoveď aj častejšie a nič. Ovocie Ducha sa neprejavuje a to je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Vidíme ich na iných a snažíme sa kadejako a nič. Ako to však je, veď my sa tak príšerne a úporne snažíme, a prosíme, a ovocie neprichádza. Odpustili sme, ale sme však nezabudli. V duši máme hromadu haraburdia z nezabúdania. Nie nadarmo nám Pán Ježiš hovorí aby sme ho nasledovali, aby sme sa mu pripodobnili. On vraví, odpustím im hriechy a viac si na nich nespomeniem. A v knihe proroka Jeremiáša sa píše: Lež obťažoval si ma svojimi hriechmi, trápil si ma svojimi neprávosťami. Ja, ja som to, čo kvôli sebe zotriem tvoje hriechy a nespomeniem si na tvoje neprávosti. Pán nehovorí, že kvôli nemu ale kvôli sebe samému zotrie jeho a naše hriechy a odpustí, aby ho viac neobťažovali a netrápili. Satan nám hovorí, odpusť, ale nezabudni. Pán a jediný pravý Boh, Svätý Izraela hovorí, odpúšťam a viac si už nespomeniem. Milujme sa, odpúšťajme si a nespomínajme si viac na hriechy toho druhého, aby sa Boží Duch a jeho ovocie mohli naplno v nás prejavovať. Nech vás žehná Pán!
