Pred týždňom v piatok bol veľmi sychravý čas. Cestoval  som električkou a pri nastupovaní  sa na mokrých schodoch pošmykol  muž  zavalitý,  o hodne odo mňa mladší a o pol hlavy vyšší.
	Začal stenať od bolesti seknutia v krížoch. Ja som mu podal ruku a spýtal sa ho, či mu môžem od bolesti pomôcť.
	A on sa opýtal, či som lekár, či chiropraktik alebo čo som. A ja vravím , že nie, ale že cezo mňa Ježiš uzdravuje.
	A on sa opýtal, čo a ako mu  On (Ježiš) môže pomôcť. Neveril.  Ale keď naďalej hlasne  stonal,  ja som sa ho znova opýtal, či môžem skúsiť. Súhlasil.   A  len čo som sa ho dotkol, bolesť bola preč a cítil sa dobre.
	Vytiahol som moju zbierku básní  " Pomôž mi, prosím Ťa, Bože" a chcel som mu ju podarovať.  A on si ju prezrel a povedal.  Tohto  autora  ešte nepoznám  a ako satanista mám  o takýchto  prehľad. 
	Ja som zvážnel a s plnou odvahou som sa  postavil  zakričal  som  a zadupal :           " satan je pod mojimi nohami".
	A  on nato  -  tak poďme do kostola, ukážem ti, čo je satan.  Práve  sme išli  popri kostole v Karlovej  Vsi.
	 A ja v tej chvíli som tomuto poriadnemu chlapovi  -  satanistovi  stuha  päsťou vrazil   do hrude a nahlas zakričal  " tu je chrám živého Boha" - nemusíme chodiť do kostola.
	On samozrejme mi to chcel  vrátiť. Kričal a  začal ma v mene satana a diablom  preklínať  a podriaďovať satanovi.  
	Ja  ako Božie dieťa pod  Božou ochranou  som mu  smelo  hľadel  do očí - zrenica  sa mi nepohla.
	Keď tento satanista zistil, že na mňa nemá, začal sa triasť - vzdal to , sadol si .
	Chcel som ho na rozlúčku pohladiť.  Veľmi rázne akoby zo strachu to  odmietol .
	 Modlím sa zaň, i za podobných  aby pochopili Božie pravdy.