Minulý jubilejný rok 2025 sme s priateľmi zo spoločenstva navštívili Rím, aby sme prešli svätými bránami a viac sa priblížili k Bohu. Už dlhšie som túžil prejsť cestou sv. Filipa Neriho po 7 najdôležitejších bazilikách v Ríme. V 16. storočí sv. Filip Neri (1515 – 1595), rímsky kňaz a zakladateľ oratória, navrhol veriacim v Ríme originálnu formu púte: navštíviť pešo v priebehu jediného dňa sedem hlavných bazilík mesta.

„Drahý pútnik, kráčaj s dôverou po cestách Ríma. Dovedú ťa k Petrovi, Pavlovi, Jánovi a Ježišovým apoštolom.“

Táto pobožnosť, nazývaná Giro delle Sette Chiese, vznikla ako reakcia na rímsky karneval, bujaré fašiangové zábavy plné hluku a hriechu. Filip Neri chcel ponúknuť radostnú duchovnú a kajúcu alternatívu, ktorá by spájala modlitbu, prechádzky, spev a pikniky v rímskej krajine, ktorá vtedy oddeľovala baziliky. Vtedy tam neboli rušné ulice. Púť spájala modlitbu, spoločenstvo a rozjímanie o živote raných mučeníkov, pričom mala ľudí priviesť k Bohu cez radosť namiesto strachu. Filip Neri spájal ľudí rôznych vrstiev, mládež, rehoľníkov, šľachticov aj žobrákov pri spoločnom speve, modlitbách a posedení pri jedle. Obnovil starobylú tradíciu návštevy hrobov apoštolov a mučeníkov, aby upevnil vieru. Púť mala ukázať, že kresťanský život a svätosť sa nerodia zo smutnej tváre, ale z vnútornej radosti a spoločenstva, ktoré vyplývajú z Božej lásky. Podstatné pri putovaní bolo rozpoloženie srdca a nie športový výkon.

Počas púte po siedmich bazilikách sa rozjímalo najmä o siedmich etapách Kristovho utrpenia a o siedmich daroch Duch Svätého. Sv. Filip Neri priradil ku každej bazilike konkrétnu duchovnú tému, ktorá mala pútnikov priviesť k hlbokému pokániu a premene života.

1. Bazilika sv. Petra: Rozjímalo sa o Kristovej úzkosti v Getsemanskej záhrade a o dare bázne pred Bohom.

2. Bazilika sv. Pavla za hradbami: Témou bolo Kristovo bičovanie a dar zbožnosti (úcty k Bohu).

3. Bazilika sv. Šebastiána: Premýšľalo sa o Kristovom korunovaní tŕním a o dare rady.

4. Bazilika sv. Jána v Lateráne: Rozjímalo sa o Kristovi pred Pilátovým súdom, kedy ho umývali a odsudzovali, a o dare sily.

5. Bazilika Svätého Kríža v Jeruzaleme: Témou bolo nesenie kríža na Golgotu a dar poznania.

6. Bazilika sv. Vavrinca za hradbami: Premýšľalo sa o Kristovom ukrižovaní a o dare rozumu.

7. Bazilika Santa Maria Maggiore: Na záverečnom zastavení sa rozjímalo o Kristovom zmŕtvychvstaní a o dare múdrosti.

Túto púť absolvovali slávni svätci ako Ignác z Loyoly, Brigita Švédska, Terézia z Avily, Karol Boromejský a pápež  Pius V. Táto tradícia pretrváva dodnes, najmä na Popolcovú stredu a počas Pôstu.

1 Trasa od Anjelského hradu v pozadí cez Svätú bránu v Bazilike sv. Petra pri pohľade z jej strechy.

2 Pohľad z kupoly Baziliky sv. Petra smerom k Svätej bráne.

3 Interiér Baziliky sv. Petra s mnohými pútnikmi z vyhliadky v kupole chrámu.

4 Oltár so znázornením Ducha Svätého v Bazilike sv. Petra z kupoly chrámu

Celá naša skupina 12 účastníkov sme prešli od Anjelského hradu do Baziliky sv. Petra, ako to bolo potrebné urobiť podľa usmernení k Svätému roku. Po registrácií nám zapožičali pútnický kríž a vydali sme sa s modlitbou ruženca smerom k Bazilike sv. Petra. Pripojila sa k nám malá skupina zo Salvádoru. Putujúce skupinky mali vyhradenú cestu s prednostným vstupom. Celá procesia s modlitbou ruženca a prechod Svätou bránou boli mimoriadne duchovne silné. Bol som silne dojatý, podľa zdieľaných dojmov aj iní členovia našej skupiny.

Ešte predošlé dni sa mi podarilo presvedčiť na pešie putovanie po siedmich bazilikách manželský pár Romana a Milicu. Po individuálnej prehliadke Baziliky i jej strechy sme plánovali začať púť. Dodatočne som zistil, že putovanie od Anjelského hradu do baziliky je aj súčasťou Putovania Filipa Neriho. Kvôli mojej zlej organizácii sme nezačali putovanie od Baziliky sv. Petra, lebo som si ráno dal zlú obuv na dlhé putovanie. Po návšteve Baziliky sv. Petra sa ostatní pešo a metrom presúvali k Bazilike sv. Pavla za hradbami a ja som sa vydal metrom a pešo do kempu po lepšiu obuv. Cestou metrom som mal nevšedný zážitok. Trochu som vnútorne frflal, že Rím je plný imigrantov. Stál som v metre a okolo seba som videl rôznych Afričanov, rozmanitých ľudí z Ázie, belochov netalianskeho pôvodu. Zrazu som ako keby cítil hlas. Nepočul som ho, len v predstave mi znelo viacej krát: „Toto všetko sú moje deti.“ Zahanbil som sa, cítil som, že toto posolstvo nebolo zo mňa. Bolo to veľmi silné. Zmenilo to môj pohľad na ľudí. Doteraz s tým bojujem, ale ľahšie sa mi vidí vo všetkých ľuďoch bratov a sestry v Bohu.

5 Interiér lode a svätyne Baziliky sv. Pavla za hradbami.

6 Bazilika sv. Pavla za hradbami - začiatok našej púte.

Cesta do kempu a späť mi trvala 3 hodiny, tak som do Baziliky sv. Pavla za hradbami dorazil až o pol piatej. O piatej sme s Romanom a Milicou vyrazili od 2. kostola v poradí na ceste Filipa Neriho. Čakal nás krásny úsek cesty Ulicou Siedmich kostolov (Via delle Sette Chiese), ktorá je pomenovaná podľa pútnickej cesty sv. Filipa Neriho. Tichá ulica s kvetinovou výzdobou bugenvíleí, oleandrov, miestami rušnejšia ulica aj s novším Kostolom sv. Filipa Neriho (1952). Po 3 km sme došli k záhradám pri Katakombách sv. Kalixta, ktorú spravujú saleziáni. Nasledujúcich 2,5 km som prežíval atmosféru prvých kresťanov v Ríme. Popri Kalixtových katakombách sme prešli k Sebastiánovým katakombám s bazilikou sv. Sebastiána (3. kostol) a späť až ku Kostolíku Quo Vadis Domine. Práve v týchto miestach sa zhromažďovali kresťania v katakombách, prežívali spoločenstvo s Ježišom i bratské spoločenstvo, v určitých obdobiach im išlo o život. Až keď bolo kresťanstvo zrovnoprávnené s inými náboženstvami v Rímskej ríši za cisára Konštantína Veľkého (313), tak začali stavať nadzemné kaplnky na pamiatku mučeníkov.

7 Naša približná trasa od Baziliky sv. Pavla za hradbami k Bazilike sv. Šebastiána.

8 Krásny a pokojný začiatok Ulice Siedmich kostolov.

9 Kostol sv. Filipa Neriho na Ulici Siedmich kostolov – Via delle Sette Chiese.

10 Kostol z roku 1952 postavili pri príležitosti 400 výročia pútí po 7 kostoloch - blízke oratórium sv. Filipa Neriho.

11 Katakomby a Bazilika sv. Šebastiána s tematickým stropom s výjavom z jeho umučenia.

12 Naša približná trasa od Baziliky sv. sv. Šebastiána k Lateránskej bazilike.

13 Krajina v okolí starých cintorínov – katakomb nás silno prenáša do prvých storočí kresťanstva.

14 Kaplnka s tromi apsidami nad Kalixtovými katakombami zo 4. storočia vznikla za cisára Konštantína ako pamiatka na mučeníkov.

Ďakujem Pánovi, že mi dal aspoň trochu precítiť atmosféru prvých kresťanov. Keď sme chceli vyjsť z areálu záhrady pri Kostole Quo Vadis, tak som si pomyslel: „Už je prázdno, sme tu len mi traja, hádam nám bránu nezavrú. Keď sme sa k nej blížili, tak sa začala automaticky zatvárať okolo šiestej a už sme k nej nedobehli. Chvála Bohu dalo sa od brány zavolať a za chvíľu nás pustili. Zážitkom bol spomínaný kostolík Quo Vadis Domine, kde sa uchováva údajná stopa Pána Ježiša, ktorý sa stretol so sv. Petrom, ktorý utekal z mesta pred prenasledovaním a mučeníckou smrťou. Podľa apokryfných textov, keď zbadal Pána, spýtal sa ho: Quo vadis, Domine? (v preklade „Kam kráčaš, Pane?“). Na ceste Via Appia stretol zmŕtvychvstalého Krista nesúceho kríž. Ježiš mu odpovedal: „Idem do Ríma, aby som bol znovu ukrižovaný.“ Tento moment Petra hlboko zasiahol, pochopil svoje zlyhanie a zbabelosť. Vrátil sa späť do Ríma, kde bol nakoniec sám ukrižovaný hlavou dolu. Príbeh sa stal populárnym najmä vďaka románu Quo vadis od poľského spisovateľa Henryka Sienkiewicza, ktoré socha i úsek cesty Via Appia sa v kostolíku nachádzajú.

15 Kostol Quo Vadis Domine so znázornenou dláždenou cestou Via Appia.

Oproti cez cestu sa nachádza Priscilin hrob. Nie je to však hrob manželov sv. Priscily a sv. Akvilu, ktorí prichýlili sv. Pavla v Korinte a neskôr sa vrátili do Ríma. Ich dom sa podľa tradície nachádza inde, pravdepodobne tam, kde je Kostol sv. Prisky (Basilica di Santa Prisca) na pahorku Aventino. Priscilin hrob pri kostolíku Quo Vadis Domine patrí Priscile, ktorá zomrela predčasne okolo roku 95 po Kr. Jej manžel Titus Flavius Abascantus bol pôvodne otrokom, no vypracoval sa na vplyvného cisárskeho prepustenca. Pôsobil ako vysoko postavený tajomník cisára Domiciána, čo mu prinieslo obrovské majetky. Keď Priscilla nečakane zomrela, Abascantus odmietol tradičný rímsky pohreb spálením tela. Namiesto toho dal manželkino telo zabalzamovať drahými masťami z orientu a uložiť do mramorového sarkofágu.

Vydali sme sa smerom do centra mesta po Via Appia Antica s obráteným sv. Petrom. Cesta Via Appia mala slúžiť na rýchly presun rímskych vojakov na juhovýchod apeninského polostrova. Plochými kameňmi dláždená cesta je jednou z najstarších a strategicky najdôležitejších rímskych ciest v starovekej rímskej republike. Dali ju vybudovať v roku 312 pred Kr. Smerovník pri ceste napovedal, že sme boli pri oveľa neskoršej ceste Via Francigena (Francúzska cesta). Bola to stredoveká pútnická trasa vedúca z anglickej cirkevnej metropoly Canterbury do Ríma. Nebola to jedna cesta, ale systém paralelných chodníkov dlhý vyše 2 tisíc kilometrov, ktoré sa dali prejsť za približne 80 dní. Je to najstaršia pútnická trasa v Európe, spomínaná už v roku 725.

16 Via Francigena  - starobylá cesta vedúca z Anglicka cez Francúzsko, Alpy až do Ríma i ďalej.

17 Porta San Sebastiano v starovekých rímskych hradbách je začiatkom Via Appia na JV apeninského polostrova

Via Appia nás priviedla k Bráne sv. Šebastiána, pôvodne s názvom Porta Appia. Brána je najväčšia a najlepšie zachovaná brána v Aureliánových hradbách v Ríme. Výstavbu začal cisár Aurelián v roku 271. Rím sa v tom čase po storočiach stability ocitol v ohrození kvôli vpádom germánskych kmeňov spoza severných hraníc ríše. Celý 19 km okruh bol dokončený za päť rokov. Ďalšia naša cesta viedla rušnými ulicami popri vysokých hradbách. Po 3 km sme došli k Lateránskej bazilike sv. Jána, ktorá je 4. kostolom na ceste Filipa Neriho. Len z vonku sme ju obišli, lebo už bola zatvorená, podobne i blízka Bazilika sv. Kríža v Jeruzaleme (5. kostol) vzdialená necelý km.

18 Lateránska bazilika so sochou Krista a sv. Jána Evanjelistu

19 Naša približná trasa od Lateránskej baziliky popri Bazilike Sv. Kríža v Jeruzaleme, Bazilike sv. Vavrinca až k Bazilike Santa Maria Maggiore

20 Bazilika sv. Kríža v Jeruzaleme.

Pomerne rušnými ulicami sme sa dostali po 2 km k Bazilike sv. Vavrinca (6. kostol). Prechádzali sme popri starobylej bráne s názvom Porta Maggiore, ktorú dal postaviť cisár Claudius v roku 52 a neskôr ju obnovili Vespasianus a Titus. V 3. storočí sa stala súčasťou v Aureliánových hradbách. Posledný úsek cesty k Bazilike sv. Vavrinca bol dobrodružný. Navigácia nás viedla do tichej uličky, kde sme sa po chvíli zarazili. Z obidvoch strán boli úzke vchody do pivníc, kde boli nápisy v grafitovej forme. Pomysleli sme si i zdieľali sme, že to budú asi nejaké „drogové brlohy“, lepšie povedané kluby nejakej mestskej subkultúry. Rýchlo sme sa ponáhľali preč, lebo sme sa necítili bezpečne, ocitli sme sa v ešte užšej časti ulice s kamenárskymi dielňami v blízkosti historického cintorína (Cimitero Monumentale Verano). Tu sme pred rokmi hľadali hrob statočnej matky s menom Chiara Corbella Petrillo, ktorá je v cirkvi v štádiu posudzovania pred blahorečením. Po dlhšom hľadaní sme hrob vtedy nakoniec našli. Od spomienok sa vraciam k našej púti. Na konci úzkej uličky s kamenárskymi dielňami sme sa ocitli pri zavretej železnej bráne. Strnuli sme, lebo by sme sa museli vracať popri podozrivých kluboch. Roman vymyslel a zrealizoval, že popod bránu sa dá plazením dostať. Po chvíľke sme si oddýchli pri vchode do Baziliky San Lorenzo Fuori le Mura. Tam sa nachádza v predsieni náhrobok s ostatkami talianskeho štátnika Alcide De Gasperi (1881 – 1954). Bol jednou z kľúčových politických osobností Talianska v 20. storočí. V rokoch 1945 – 1953 bol premiérom krajiny, v rokoch 1944 – 1946 a 1951 – 1953 ministrom zahraničných vecí a v rokoch 1946 – 1947 ministrom vnútra. Bol zakladateľom talianskej Kresťansko-demokratickej strany (Democrazia Cristiana), ktorú viedol v rokoch 1944 – 1946 a 1953 – 1954. Spolu s Robertom Schumanom a Konradom Adenaurom bol hlavným konštruktérom projektu európskej integrácie. Žiaľ koncept spojenej Európy na kresťansko-konzervatívnych hodnotách bol postupne nahradený liberálno-progresívnym konceptom bez Boha.

21 Porta Maggiore z roku 52 ako súčasť rímskych hradieb.

22 Milica a Roman pred Bazilikou sv. Vavrinca.

Po krátkom relaxe sme sa pustili do posledného 2,5 km úseku. Začalo sa stmievať. Museli sme prejsť podchodom popod koľaje blízko hlavnej železničnej stanice Termini. Na ulici sme zbadali rozhodený otvorený kufor. Až po čase nám svitlo, že ho tam pohodili zlodeji, ktorí ho ukradli na železničnej stanici. Taká je odvrátená strana Ríma. Zanedlho sme sa dostali k Bazilike Santa Maria Maggiore, kde práve končilo rozjímanie pri ikone Panny Márie Salus Populi Romani. Bolo okolo deviatej večer. Boli sme šťastní, že sme púť zvládli, prešli sme okolo 13,5 km za 4 hodiny. Uvedomili sme si, že len Boh je svetlom v dnešnej temnej dobe.

23 Počas stmievania sme dorazili k cieľu púte, k Bazilike Santa Maria Maggiore.

24 Pobožnosť pred Bazilikou Santa Maria Maggiore a milostivým obrazom Salus Populi Romani – Spása rímskeho ľudu

Tebe, ktorá sa na mňa teraz pozeráš, keď plačem od strachu.
Tebe, ktorá ma teraz počúvaš, keď šepkám a spievam.
Tebe, ktorá v každej hodine podporuješ moje myšlienky.
Tebe, ktorá vedieš čas sna a odpočinku.
Zahrej tieto ruky, daruj mi úsmev. 2x
Moja láska, nesmierna láska, duša mojej slabosti,
očisti toto srdce, ktoré teraz žije v noci. 2x
Podpor moju námahu, osloboď moju bolesť. 2x
Kráľovná, moja Kráľovná, Panna Božskej lásky.

Spievaná modlitba na konci púte (settechiese.com/alla-basilica-di-santa-maria-maggiore)

Pellegrinaggio delle Sette Chiese. Giro delle Sette Chiese. https://settechieseroma.com/it/