,, Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“

Meditácia  slovo ktoré znamená premýšľanie, rozjímanie, hĺbanie. Áno tento  lexikálny význam slova mi bol známi. No skutočnú meditáciu takú, že aha ja meditujem a ešte k tomu nad Písmom som nepoznala.  Rozjímať nad Písmom je niečo pri čom mi nenormálne rýchlo ide čas a dáva mi to čosi čo mi pomáha.

Na posledy keď som išla meditovať nevedela som o čom, a tak som len zobrala Písmo otvorila som ho na strane 2009 a oko mi padlo na evanjelium Lukáša 18, 15 – 17 (Ježiš a deti).   Ježiš tam hovoril učeníkom: ,, Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“

Deti dokážu vnímať svet resp. Boha úplne inač ako dospelý. Ich viera je taká hmm čistá a je to taká pravá láska k Bohu. Keď majú aspoň niečo alebo niekoho kto im ukáže Boha a Božiu lásku oni si už dokážu ten vzťah s Bohom  vybudovať sami. Deti dokážu vidieť veci úplne inač. Napríklad. Keď som bola malá prerábali sme dom a ja som spávala s rodičmi v ich izbe vždy keď som zaspávala držala ma maminka za ruku. Keď som okolo 5 alebo 6 roku dostala sama izbu tak som zaspávala tak,  že som mala ruku položenú na vankúši vedľa seba aby ma za tu ruku držal Ježiško alebo môj anieliček strážniček a keď som zavrela oči cítila som, že sú tam som ňou.  Alebo som sa hocikedy začala rozprávať s Bohom a modliť sa k nemu.  A to je to, že deti majú vzťah z Bohom vybudovaný inač.

Každý to zažil a keď človek vyrastie z toho detstva  už to nie je to čo vtedy lebo všetko sa vníma inač možno je to lepšie možno horšie, každý ma svoje priority ale v podstate v našom srdci ostáva aspoň kúsok  z obdobia detstva a vzťahu s Bohom...