« Назад

Keď to počuli ostatní, začali sa na nich mrzieť...

Keď to počuli ostatní, začali sa na nich mrzieť...

 

Nemusíme sa nechať znechutiť tým, že na ceste za Ježišom nekráčame vždy konštantným tempom, s neochvejným nadšením a odhodlaním, ale že sa na nej pomerne často potkneme či spomalíme. Aj Ježišovi učeníci najprv s bázňou žasli nad tým, že Ježišove nároky sú skutočne vysoké a ešte viac nad tým, že v ich životoch sa podivuhodne rysuje ich uskutočňovanie (viď evanjelium 28. nedele cez rok, Mk 10,17-30). Ale zakrátko na to ich bázeň vystriedal bezuzdný karérizmus a pokorný údiv ustúpil rozmarnej túžbe po výhodných pozíciách. Neznamená to však, že takéto náhle zmeny životných priorít sú v poriadku. Evanjelium nás neučí ľahostajne mávať rukou nad tým, že sme na ceste za Ježišom nestáli a nedôslední: „Veď čo? Ježišovi najbližší apoštoli na tom neboli o nič lepšie!“ Nie. To, čomu sa môžeme dnes naučiť, je Ježišovo milosrdenstvo a trpezlivosť, s akou svojim učeníkom znova a znova vysvetľuje, v čom spočíva pravá veľkosť, pravé prvenstvo a pravá moc. Práve zhovievavosť a milosrdenstvo voči pomalosti, slabosti a natvrdlosti tých druhých je totiž tým najlepším spôsobom, ako prekonáme svoju vlastnú pomalosť a nedokonalosť v nasledovaní Ježiša.

 

Viď Mk 10,35-45

Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ [...] Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: [...] „Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.“

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Aj keď sa niekedy zdá, že ten "chvost" môjho života je priťažký, či neobratný, aj s ním, pomocou Ježiša Krista dokážem zamietnuť tie nánosy, ktoré mi bránia na ceste k Božej láske.
Отправлено в 18.10.12 14:34.