« Назад

Od figovníka sa naučte

Od figovníka sa naučte

 

Podľa Ježišových slov ľudia uvidia prichádzať Syna človeka s veľkou mocou a slávou vtedy, keď sa slnko zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Zdá sa, že keď je všetko na svojom mieste a nebeské telesá v pravidelnom rytme vymeriavajú čas všedným dňom, ľudia nie sú schopní sústrediť sa na nenápadnú blízkosť Syna človeka a vnímať jeho tichú prítomnosť. Nie je tomu v našom živote často tak, že keď sa všetko darí podľa našich plánov, sotva si spomenieme na Pána? Keď sa však zachveje to, na čom sme stavali svoju stabilitu, vtedy voláme k Synovi človeka, aby prejavil svoju moc – podľa možností tak, ako to práve potrebujeme.

Ak je pre nás príchod Syna človeka mimoriadnou udalosťou, s ktorou bežne vôbec nepočítame,  niet divu, že v nás predpoveď o „tých dňoch“ vzbudzuje strach  obavy. Ak však vedomie jeho stálej blízkosti neprestajne napĺňa naše všedné dni útechou a istotou, potom nie je ani jeho definitívny príchod s veľkou mocou a slávou ničím šokujúcim.

A čomu nás môže naučiť figovník? Každoročne reaguje na blízkosť leta tým, že ožije a vyženie nové lístie. K tomu, aby sa prebudil, nepotrebuje špeciálne efekty. Sám od seba je vnímavý k nenápadnému a pozvoľnému blíženiu sa letnej doby. Keď nastane čas letných horúčav, je už pripravený. Nehrozí mu, že by silné slnečné lúče spálili krehké výhonky, ktoré práve prekvapene vykukli z ospalých konárov. Leto nie je hrozbou, ale dobou, na ktorú sa prirodzene pripravoval.

Podobne je tomu s človekom, ktorý je neustále nastavený na vnímanie nenápadnej a tichej prítomnosti Syna človeka uprostred všedných dní. Neupriamuje sa na špeciálne efekty, ale spolieha sa na Pánove slová, ktoré nepominú. Keď nastanú mimoriadne udalosti, je pripravený. Definitívny príchod Syna človeka nie je preňho nepríjemným prekvapením, ale naopak naplnením jeho očakávaní.

Viď Mk 13,24-32

V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Отправлено в 15.11.12 22:11.
VYZLIEKANIE A OBLIEKANIE

Ak ste teda boli spolu s Kristom vzkriesení, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha. Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi. Lebo ste umreli a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. Keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy spolu s ním zjavíte v sláve. Umŕtvujte teda to, čo je vo vašich údoch pozemské: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, ktoré je modloslužbou. Pre tieto veci prichádza Boží hnev na neposlušných synov. Kedysi ste sa v tom aj vy pohybovali a žili. Teraz však aj vy zhoďte zo seba všetko: hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie, necudné reči zo svojich úst. Neluhajte si navzájom, keď ste už vyzliekli starého človeka s jeho skutkami a obliekli ste si nového, ktorý sa obnovuje, aby nadobudol poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril. (Kol 3,1-10)

Vyzlečte si starého človeka s predchádzajúcim spôsobom života, ktorý hynie klamnými žiadosťami, obnovte sa duchovným zmýšľaním a oblečte si nového človeka, stvoreného podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy. (Ef 4,22-24)

Podľa mňa, byť neustále pripravený - teda bdieť, znamená asi tú neustálu obnovu, regeneráciu, toho starého čo je v nás, k tomu novému.
Отправлено в 16.11.12 9:53.
Veľmi dobré a pravdivé. Mne akurat Pán vcera pocas sledovania vecernych sprav na RTvS 1 na zaklade pocutych referencií o bojoch medzi Izraelom a Palestincanmi Duch Bozi povedal v mojom vnutri: Môj príchod je veľmi blízko. Jezisov prichod je velmi blizko, preto sa nam rteba sustavne a vedome pripravovat na stretnutie s nasim Panom. Vojna Izraela proti moslimskym statom je napisana v Ezechielovi 38 a 39 (kapitoly). Boh sa dokaze v tejto vojne Bohom Zidov a Bohom Biblie, ktory je Jediny Pravy Boh.
Отправлено в 16.11.12 15:16.
Отправлено в 16.11.12 16:34.
Adrian R
Pokoj vám.
Figovník, zaujímavý strom, či častokrát iba ker. Zhodou okolností nám jeden rastie v záhrade. A tiež ma čosi naučil.
Najskôr bol zasadený na jednom mieste, ale muse sa "presťahovať" na iné miesto v záhrade. Bol už dosť veľký a ako celok nepresaditeľný. Orezal som mu konáre a vykopal značnú časť koreňového systému. A potom zasadil na novom mieste.
Na jar sa pekne rozrástol a po troch či štyroch rokoch už bol opäť krásnym krom, ktorý prinášal bohatú úrodu. Ale jednej zimy zmrzol. Opäť som ho musel zrezať, všetko čo bolo nad zemou bolo suché, Ale opäť sa rozrástol. A tu mi dal figovník svoju lekciu. To čo človek vidí, konáre, plody je nepodstatné. Ale to čo nieje vidieť - korene to je to hlavné.
A tu je to poučenie - Ak je človek dobre zakorenený vo svojej viere, tak nič z toho čo je navonok vidno stratí ale mu to ktosi zničí je iba dočasná strata a tak kvalitné korene sa postarajú o nový vzrast, nedajú zahynúť tak peknému stromokru akým je figovník - obraz nášho bytia.

Pokoj vám

Adrian
Отправлено в 19.11.12 9:50.
"Obnovený figovník", presne tak som to tiež myslela, keď som spomenula tú neustálu " regeneráciu" toho starého, čo je v nás, na to nové... ako keď na jeseň tiež opadá lístie zo stromov a na jar zas začína všetko ožívať...Dostatočná hĺbka a pevnosť koreňov našej viery zaručí, že starý človek v nás, neustále môže odumierať, ale nahradí ho zakaždým niekto iný, krajší...A to je podľa mňa to bdenie...Nenechávam na sebe to staré, ale pracujem na tom novom, samozrejme z lásky k Bohu emoticon
Отправлено в 19.11.12 23:21 в ответ на Adrian R.