« Назад

NEZÁBUDKA ŽIVÁ

NEZÁBUDKA ŽIVÁ

MILAN RÚFUS

Ako by som ťa mohol zabudnúť,
vzdialiť sa tvojmu belasému vienku?
Aj keby som žil tisíc životov,
dosť by mi bolo teba na spomienku.

Svieť, nezábudka – Božia pamäť v nás.
Nie iba svoj, aj mne si život žila.
Bola si moje slniečko i mráz,
bolesť i šťastie, zúfalstvo i sila.

Bola si láska, aká nebude.
Môj dúšok vody, vyprosený žízňou.
Bola si radosť, zaplatená trýzňou,
bola si všetko: osud v osude.

Svieť, nezábudka, kvietok Krista Pána,
môj oltárik i jeho ikona.
Naďalej taká, aká si mi daná.
A Boh už vie, čo s nami vykoná.

Комментарии