« Назад

Ovocie milosrdenstva

Ovocie milosrdenstva

            V našich ekipách nemôžu byť postavené hranice pre rast vo vzájomnej láske. Keď sa manželská dvojica obdarúva vzájomnou pomocou a láskou, ich srdcia sa krok po kroku rozvíjajú a ich láska postupne vychádza von k susedom, do celého okolia a dokonca do šíreho sveta.

            Budovanie Cirkvi je naozaj dôležitou vecou. Kristus je deň i noc naozaj prítomný v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. Pre Kristovu Cirkev nie je menej dôležité mať „spoločenstvá milosrdenstva”. Je to ďalší spôsob ako ľuďom priblížiť Krista. „Kde je láska opravdivá, tam  Boh prebýva” – spievame v liturgii Zeleného štvrtku. Máme Ježišov prísľub: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi” (Mt 18,20). Kde je prítomný Kristus, tam je prítomná aj Cirkev. Kdekoľvek sa kresťania milujú navzájom, tam je Cirkev – samozrejme pod podmienkou, že to spoločenstvo chce byť súčasťou Cirkvi a v službe Cirkvi.

            Sila zhromaždených kresťanov je neobyčajná. „A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach” (Mt 18,19).

            Vzájomná láska je obzvlášť plodná. Zlo ustupuje a pustatina rozkvitá. Jeden známy kňaz z predmestia mi raz povedal: „Keď ulice mojej farnosti začínajú mať ošklivú atmosféru, pozývam niekoľko kresťanských rodín, aby sa tu usadili (to bolo pred vojnou) a prinášali svedectvo svojou láskou pre iných. Po šiestich mesiacoch žili ľudia v mojej farnosti v úplne inej atmosfére”.

            Skupinka ľudí, ktorá sa stará o iných je úlohou od Boha pre ľudskosť. Najdôležitejším aspektom tejto úlohy je to, že odhaľuje blízku prítomnosť Boha: jeho prítomnosť v troch osobách.

            Neexistuje presvedčivejšie svedectvo o Bohu než kresťania, ktorý sú jedno ako Otec a Syn sú jedno. Neexistuje väčšie zvelebenie Boha ako obraz kresťanov, ktorí sú jednotní. Je to veľké dielo Božej milosti. Boh sa z nich teší a nachádza v nich odblesk svojej jednoty vo Svätej Trojici. „Nebesá hlásajú slávu Pánovu” (Ž 19,1) a naša láska blížneho hlása večnú lásku Boha.

            Dovoľte teda, aby našim stálym cieľom bolo, aby naše ekipy boli ovocím milosrdenstva.

            

       O. Henry Caffarel – List END z Írska č.62

 

Ešte stále žijeme z krásneho sviatku – Božieho milosrdenstva, ktoré nám pripomína, že sme všetci pozvaní k skutkom milosrdenstva. Ježiš Kristus, náš Pán a Spasiteľ je prameňom Božieho milosrdenstva. To On túži, aby sme boli živé údy jeho Cirkvi, ktorá je Cirkvou milosrdnou.

O. Henri Caffarel mal veľkú lásku ku Kristovi a jeho Cirkvi. Tie dve lásky sa nedajú od seba oddeliť. Vďaka END máme možnosť zakúsiť  život v Kristovej Cirkvi a jeho misii. Naše ekipy by mali byť “spoločenstvami milosrdenstva” – tak hovorí O. Caffarel.

Nech Vás ten text povzbudí k zamysleniu sa, či sme nimi naozaj.

Veľmi srdečne Vás všetkých pozdravujeme,

             v láske a modlitbe Malgorzata a Joachim

Комментарии