Alojz Mária Chmeľ - „šampión cností, vzor čistoty"

Len máloktorí návštevníci Ríma vedia, že v kostole Gesú e Maria na Via del Corso v centre Ríma sú uložené telesné pozostatky slovenského bohoslovca Alojza Máriu Chmeľa, kandidáta na blahorečenie a svätorečenie. Rodák zo Spišskej Starej Vsi svojim cnostným životom už desaťročia oslovuje veriacich a je veľkým vzorom pre chorých a trpiacich. V týchto dňoch si pripomíname jeho 70. výročie smrti, keď 16. augusta 1939 predčasne odišiel do večnosti. Boží sluha, vzor čistoty, hrdina v utrpení a nasledovateľ Krista bez kompromisu – to je niekoľko prívlastkov, ktoré právom patria bratovi Alojzovi Máriovi Chmeľovi od Ukrižovaného Ježiša.
 

Detstvo Andreja Chmeľa
Brat Alojz, vlastným menom Andrej Chmeľ, sa narodil 17. októbra 1913 v Spišskej Starej Vsi ako piate z ôsmich detí Jána a Agnesy. Vyrastal v chudobnej rodine, ktorá najmä vďaka nábožnej matke zakorenila v deťoch úprimnú katolícku vieru. Náboženské cítenie a hlboká túžba po Bohu sa začali u mladého Andreja prejavovať už v útlom detstve. Viac ako hrám venoval čas štúdiu a čítaniu Biblie, žil v ústraní od rovesníkov a často napodobňoval slúženie svätej omše pri podomácky zhotovenom oltáriku. Keď mal desať rokov, zomrel mu otec a celá ťarcha zodpovednosti za výchovu detí prešla na matku. Jedným z posledných želaní otca bolo, aby sa jeho syn Andrej stal kňazom, ten však smeroval na neľahkú cestu rehoľníka zasvätenej chudobe a poslušnosti.
 

Stredoškolské štúdiá a roky mladosti
Po skončení základnej školy v rodnom meste odišiel študovať do poľského gymnázia v Novom Targu, kde ešte viac prehĺbil svoje duchovné cítenie. Andrej vynikal prirodzenou inteligenciou a skromnosťou, mnohí spolužiaci ho preto obdivovali a tiež pociťovali túžbu po duchovnom živote. Štúdium ukončil v roku 1933, po úspešnej maturite sa vrátil na istú dobu domov. Na jeseň 1935 odchádza do Rehole bosých augustiniánov v Lnářoch do západných Čiech, o tri mesiace neskôr ho pre jeho neobyčajnú horlivosť a nadanie prijali do noviciátu v talianskom kláštore Santa Maria Nuova v Tivoli pri Ríme. V reholi prijal meno Alojz Mária od Ukrižovaného Ježiša, aby tak potvrdil a dovedna zlúčil úctu k Panne Márii, svätému Alojzovi a Ukrižovanému Ježišovi. Hlavný prokurátor bosých augustiniánov Raffaele Borri o bratovi Chmeľovi vydal životopisnú publikáciu, v ktorej opísal jeho rehoľné pôsobenie slovami: „Hneď od začiatku sa pevne rozhodol zachovávať s absolútnou vernosťou ducha i literu pravidiel rehole, konštitúcií a rozhodnutí predstavených. Jedinou normou života sa stalo dokonalé priľnutie k Božej vôli a v nej našiel svoj pokoj." Na Vianoce 1936 zložil bohoslovec Alojz sľuby poslušnosti, chudoby, čistoty a štvrtý sľub poníženosti, ktorý je vlastný práve rádu bosých augustiniánov.


Priebeh choroby a predčasná smrť
Po skončení noviciátu študoval v Ríme dva roky filozofiu, čoskoro sa však začali prejavovať jeho zdravotné ťažkosti s dýchaním. Podstúpil náročnú plastickú operáciu, neskôr ho veľké bolesti chrbtice a hrdla opäť prinútili prerušiť štúdium. Diagnóza len 25 ročného mladého muža znela - rakovina štítnej žľazy. Od februára 1939 sa liečil na klinike Regina Elena v Ríme. S príkladnou trpezlivosťou znášal dlhú a bolestivú chorobu, no podľa svedectiev pacientov i lekárov sa nikdy nesťažoval. V najťažších chvíľach neustále opakoval modlitbu: „Ježišu, všetko pre Teba!" Keď zomieral, vyjadril túžbu obetovať svoj život za pápeža Pia XII. V dobe politického napätia v Európe, keď ešte svet netušil, že zakrátko vojna zasiahne veľkú časť sveta, brat Alojz pochopil tragickú situáciu židovského národa. Ako je známe, Pius XII. neskôr počas druhej svetovej vojny v rámci daných možností podnikol viaceré kroky na záchranu tisícok Židov pred holokaustom. Tým, ktorí bratovi Alojzovi želali uzdravenie a sľubovali modlitby, odpovedal: „Modlite sa radšej, aby mi Pán udelil milosť znášať túto chorobu s radosťou." Zomrel v silných bolestiach 16. augusta 1939 vo veku nedožitých 26 rokov. Jeho posledné slová boli: „Do Tvojich rúk Pane porúčam svojho ducha!" Pochovali ho v hrobke augustiniánov na rímskom cintoríne Campo Verano.
 

Prevezenie pozostatkov a proces blahorečenia
Na podnet augustiniánskych rehoľníkov previezli 28. januára 1971 pozostatky zosnulého brata do chrámu Gesù e Maria na Via del Corso, v blízkosti námestia Piazza del Popolo, aby tak podporili otvorenie beatifikačného procesu. A práve v kostole Gesù e Maria sa donedávna stretávala komunita slovenských veriacich žijúcich v Ríme na pravidelných nedeľných bohoslužbách. Úcta k Alojzovi Máriovi Chmeľovi sa rozšírila najmä v uplynulých desaťročiach. Povesť o jeho cnostiach a početné milosti, ktoré na jeho príhovor Pán neprestajne udeľuje, sú pre mnohých výzvou k obráteniu a ku svätosti. Pri príležitosti úradného zahájenia procesu blahorečenia v roku 1997 vicepostulátor bosých augustiniánov Eugenio Cavallari o bratovi Chmeľovi povedal: „Od okamihu svojej smrti až dodnes brat Alojz priťahuje zo všetkých končín zeme mnohé srdcia k viere a k obráteniu. Povesť jeho svätosti stále viac prekvapujúcim spôsobom rástla a i dnes sú mnohí, čo sa k nemu utiekajú prosiac ho o príhovor." Beatifikáciu doposiaľ Cirkev neuzavrela, sú známe prípady niekoľkých uzdravení na jeho príhovor, dokonca existujú dokumenty s proroctvami brata Alojza, ktoré sa naplnili. Rok pred začatím druhej svetovej vojny predpovedal, že „v roku 1939 sa Židia nebudú chcieť volať Židmi a v roku 1945 žiadny Nemec Nemcom". Predpovede prenasledovania Židov a porážku Nemecka komisia uznala ako dôkazy proroctva, no ani tie spolu s početnými milosťami zatiaľ nepostačujú k ukončeniu zložitého procesu blahorečenia. Slovenský kňaz, otec Jozef Rajčák, ktorý sa stará o hrob v kostole Gesù e Maria a už desaťročia sa zaoberá životným príbehom Alojza Máriu Chmeľa, o zosnulom bratovi povedal: „Je v ňom stelesnená snaha o dokonalosť a svätosť. Dnes ho vidím ako šampióna cností a čistoty. Podľa vzoru Panny Márie a blahoslavenstva Ježiša Krista dodržiaval čistotu ducha na maximálnom stupni. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha."