A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka,  aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. (Ján 3:14-15).

Veriaci človek v Krista, si môže byť smelo istý svojim spasením. Nie preto aby sa chválil sám sebou, nie preto aby seba samého povyšoval kvôli viere, nie preto že by v človekovi bolo čosi prijateľné pre Boha. Je to kvôli tomu, lebo spása leží na strane Boha. 

Aj tento verš jasne hovorí, že nikto kto v Neho verí, nezahynie, ale má večný život. Viera je ten spoj, ktorý nás drží pri Kristovi, no nezabúdajme, že aj viera je dar od Boha, ani viera nie je naša zásluha. 

Ježiš bol povýšený na dreve kríža. Toto povýšenie bolo pre človeka posmechom a je to tak dodnes. Z Krista sa ľudia posmievali, nech zlezie z kríža a uveria v Neho. Ale Ježiš dobre vedel, že bude musieť podstúpiť túto potupnú smrť a preto predpovedal: A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka…

O čom to vlastne Ježiš hovorí? Musíme sa vrátiť do starej zmluvy, kde Boh dával ľuďom mannu na púšti, čo bol chlieb z neba. Nikto okrem Mojžiša a jeho ľudu, nikdy neokúsil túto mannu. No ľuďom sa zunovala manna a začali reptať:  A ľud vravel proti Bohu a proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli hore z Egypta? Aby sme pomreli tu na púšti? Lebo niet ani chleba ani vody. A naša duša si už zošklivila ten ničomný chlieb (mannu). (Numeri 21:5).

Nevďačnosť Bohu

Biblia nám ukazuje ľudí, o ktorých sa Boh postaral až tak, že ich vyviedol z otroctva Egypťanov, ako takých, ktorí sú nespokojní, ktorí reptajú proti Bohu. Oni chcú byť radšej v zajatí otroctva. Na Boží dar mannu hovoria, že je to ničomný chlieb. Toto je aj náš obraz. Boh sa o nás stará, stará sa aj o pohanov, ateistov či humanistov ktorí sa tvária, že žijú bez Boha a čo Boh dostáva späť? Reptanie, opovrhovanie, popieranie. 

Čo potom však nutne musí nastať? Odplata. Boh nám hovorí, že nemá radosť z toho, že musí trestať bezbožníkov, ale na druhej strane by to bol nespravodlivý Boh, keby to nekonal. Bol by ako skorumpovaný svetský sudca. Ako sa často ľudia rúhajú proti Bohu, keď ich prikvačí Jeho spravodlivý súd. Keď sa im stane nejaké nešťastie, úmrtie v rodine, choroba. Nikdy neukážu na seba, že sami si za to môžu. Vtedy si spomenú na Boha ako na toho, ktorý to nemal dopustiť. Aké choré myslenie. Aj v tomto príbehu je to tak. Ľudia hrešia, reptajú, chcú sa vrátiť do Egypta, odmietajú Božiu ruku. A tak musí nutne prísť odplata:

A Hospodin poslal na ľud jedovatých hadov ohnivých, ktorí štípali ľud, takže zomrelo množstvo ľudu z Izraela. (Numeri 21:6).

Dnes by sme mohli povedať, že Hospodin poslal na ľud hospodársku krízu, ktorá sa bude prehlbovať, až národy niekedy kresťanské, budú chudobnejšie ako Afrika, kde hlavnou udalosťou bude hladomor, alebo sa bude na ľud valiť jedna prírodná katastrofa za druhou. Aj vtedy to tak bolo - Boh musel ako správny sudca zasiahnuť a potrestať tento pyšný a nekajúci ľud tak, že na nich poslal štipľavých hadov a národ mrel. 

No ten ľud na rozdiel od dnešnej generácie ľudí, si uvedomil svoju vinu a šiel za Mojžišom: Preto prišiel ľud k Mojžišovi a vraveli: Zhrešili sme, keď sme hovorili proti Hospodinovi i proti tebe. Modli sa Hospodinovi, aby odstránil od nás hada. A Mojžiš sa modlil za ľud. (Numeri 21:7).

Boh našťastie zhovieva a odpúšťa. Vypočul volanie svojho ľudu a zastavil ich zabíjanie. No nie tak, že jednoducho skončilo vyčínanie hadov. Pozrime sa ako to Boh vymyslel: A Hospodin riekol Mojžišovi: Sprav si takého ohnivého hada a vystav ho na tyč. A stane sa, že každý, kto je uštipnutý, keď ho uvidí, bude žiť. (Numeri 21:8).

Boh ustanovil iný spôsob záchrany pred hadmi. Mohol to urobiť tak, že by všetci hneď ozdraveli a hady by zmizli. Ale Boh to určil inak. Mojžiš postavil medeného hada vysoko nad tábor, kto sa s vierou na tohto hada pozrel, bol zbavený svojej choroby. Vtedajší ľud nebol hlúpy. Hlúpi by boli vtedy, keby sa odmietali na tohto hada pozrieť a zomierali by ďalej. Takéto je hlúpe dnešné obyvateľstvo zeme, ktoré sa odmieta pozrieť na záchranu vyvýšeného Krista. Vtedy však ľudia mali viac rozumu a preto sa stalo toto: Vtedy spravil Mojžiš medeného hada a vystavil ho na tyč. A bolo tak, že keď uštipol had niekoho, a keď pozrel uštipnutý na medeného hada, žil. (Numeri 21:9).

Vyvýšený Kristus

Azda teraz chápeme, prečo Pán Ježiš povedal tie vzácne slová: A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka,  aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. (Ján 3:14-15).

Ani tu nemusíme vysvetľovať dôvod tejto jeho reči. Rozmýšľajte nad tým a prídete k jednej možnej odpovedi.