« Назад

DON BOSCO O SV. SPOVEDI

DON BOSCO O SV. SPOVEDI

 

Keď hovoríte dve slová z kazateľnice, jedno nech je o dobrej svätej spovedi. Mám len jednu túžbu – spasiť vaše duše.

- Niet lepšieho základu pri výchove nad svätú spoveď a sväté prijímanie. Myslím, že nezveličujem, keď poviem, že bez týchto dvoch prvkov je ohrozená mravnosť človeka, najmä mladého človeka.

- Kto sa zriedkavo spovedá, má dušu znetvorenú. Veď keby sa niekto umýval len raz do roka, aká by bola škaredá jeho tvár?

- Aby sme mali úžitok zo svätej spovede, nestačí spovedať sa často, ale treba sa usilovať, aby sme sa nedopúšťali hriechov.

- Okrem naozajstnej úprimnosti, kedy nezamlčím žiaden hriech, svätá spoveď musí mať aj opravdivú ľútosť a silné predsavzatie. Ináč by nebolo užitočné, ba bolo by škodlivé pristupovať k tejto sviatosti. Veľa kresťanov sa spovedá, ale zle. A lepšie je nespovedať sa ako sa spovedať zle. Pre niektorých je tak spoveď príčinou záhuby a nie prostriedkom spásy.

- Mnohým chýba stálosť v predsavzatiach. Spovedáme sa stále z tých istých hriechov. Takýto nech skúma trochu svoj život od poslednej sv. spovede.

- Spovedajte sa s náležitou prípravou. Spytovanie svedomia.

- Tri slučky, ktorými vás diabol drží vo svojom otroctve – nedostatočná úprimnosť pri svätej spovedi, nedostatočná ľútosť a slabé predsavzatie.

- Diabol raz vo sne povedal Don Boscovi: „Pozoruj úžitok, aký majú zo svätej spovede. Ovocie spovede musí byť lepší život. Ak chceš vedieť, či ich ešte držím vo svojej moci, pozoruj, či sa polepšujú.“

Veľmi ľahko na spovedi zamlčíme hriechy a to pre tieto príčiny – hanba a strach. /Dovolím si poznamenať ešte aj lenivosť a ľahostajnosť./ Obávajú sa, že stratia u spovedníka vážnosť, úctu. Pamätajte spovedník sa nikdy nad hriechom nečuduje, naopak spolucíti s hriešnikom. Matka, keď jej syn ochorie, miluje ho viac, ako predtým, keď bol zdravý. Spovedník obdivuje vašu dôveru, miluje a váži si vás. Mohli by ste mi namietať: „Vy mi to hovoríte len tak naoko, ale v hĺbke duše mnou opovrhujete.“ A ja vám hovorím: „Milujem vás ako vlastného syna, lebo aj mojím  pričinením ste sa zrodili k milosti. Stali ste sa nádobou čnosti a príkladom svätosti.“

- Vyberte si podľa možnosti stáleho spovedníka, nemeňte ho bez príčiny  a spovedajte sa každé dva týždne, alebo raz za mesiac. Modlite sa za svojho spovedníka a plňte jeho rady. Uchovávajte si ich v pamäti od jednej spovede ku druhej. Radšej však zmeňte spovedníka nie raz, ale tisíc ráz, ako by ste spáchali neúprimnosťou svätokrádež.

- Mnohí však zmenia spovedníka, ale nerozhodnú sa zmeniť život. Takí klamú sami seba. Robia ako nemocní, ktorí menia stále lekára, ale ako sa môže taký vyliečiť?

- Keď majú vážnejšie záležitosti idú k inému spovedníkovi a potom sa vrátia k predošlému. Iste, keď tak robia nepáchajú tým hriech, ale nikdy nebudú mať duchovného sprievodcu, ktorý by spoznal dostatočne stav ich svedomia.  Ako chcete, aby vás viedol ten, ktorému rozpoviete len obyčajné, ľahké veci, ale ak máte niečo ťažšieho to mu nepoviete?

Nezabúdajme, že máme mať svedomie v takom stave, aby sme mohli ísť každý deň na sväté prijímanie.

Ak však nie si schopný zachovať si svedomie v takom stave, aby si mohol ísť aspoň osem dní na sv. prijímanie, neradím ti tak časté prijímanie. Čas, ktorý by si vynaložil na druhú, alebo tretiu spoveď v tom istom týždni použi na to, aby si si urobil lepšie predsavzatie a uvidíš, že to bude osožnejšie, ako častá spoveď, ktorú konáš s malou ľútosťou a so slabým predsavzatím.

(Sebastian Motta: Don Bosco o sv. spovedi, 1945.)

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Ďakujem za zverejnenie tohto poučného článku. Je na tom veľa pravdy. Don Bosco je fakt skvelý.
Отправлено в 13.02.12 20:03.
Veru. Jeho rady su velmi jednoduche, ale skutocne hlboko pravdive.
Отправлено в 14.02.12 8:46 в ответ на Jozef HORVÁTH.
Mno neviem.Aj nedokonalá spoved je spovedou v zmysle Božieho milosrdenstva a verím, že Boh prihliada aj na také vyznanie.Skorej zásadným problémom vidím,ak sa ide na spoved a spovedajúci sa"zatají" hriech ,alebo ho marginalizuje.To je zahrávanie sa s Božou dobrotou a koncoch s jeho Milosrdenstvom.
Отправлено в 14.02.12 14:41.
Je to prilis lahkovazne zhodnotene - spovedajuci sa je zodpovedny pred Bohom za svoju sv. spoved a spovednik za svoje konanie. Pravdu si nemozeme prisposobit podla seba. Mozeme ju len poznavat a podriadit sa jej, aby sme mohli byt stastni, inac to nejde. alebo?
Отправлено в 14.02.12 16:10 в ответ на Tibor Osuský.
Martin.
Prial by som si ,aby každy človek , čo pristupi k spovedi prijal Pánove "Chod a nehreš".Lenže vdaka ludskej nedokonalosti a slabosti to tak nefunguje. Kresťan nie je čnosťou samou,ale je človekom v plnom slova zmysle aj s "recidivou" daného hriechu.Nepoznám nikoho, kto vždy pristupi k sviatosti a nikdy viac nezopakoval tu samu chybu.Osobne nemám problém s vecou isť znovu na spoved a pritom s tým bojovať.Autor Ellias Vella spomína , že mnohé hriechy maju pôvodinu v hlbokom koreni,alebo v duchovnom neuzdravení jedinca.Ale to neznamená , že ak som "recidivista" hriešnik , že mi Pán neodpustil. Som hlboko presvedčený , že mi odpúšťa ak s pokorou pristúpim vo vyznaní hriechu a prejavujem snahu bojovať proti korenu daného Zla.Teda nejde o ľahkovážne ponímanie spovede.

Prvom rade Boh ma nikdy do spovednice nenatlačil silou,ale prijal moju rozhodnosť strateného syna.A potom otvoril náruč. V Písme nie je spomenuté ,ako dlho čakal Otec na zblúdilca. Tužil ,aby sa Synek vratil ,ale toho nebolo až do momentu pokial sa neukázal pred prahom domu.

Ked sv.Peter zaprel Krista udialo sa to 3x pokial náhodou sa Peter nehanbil za Pána i včase ukrižovania. Opakovane sa prehrešil voči Majstrovi,ale napriek tomu bol "Prvo určeným Pastierom" Božieho ľudu našej Cirkvi. Hold práve On čo zradil, čo preukázal svoju ľudsku slabosť /zbabelosť/ sa stal na popud Pána prvým Pápežom.

Prečo Boh dáva opakovanú šancu? Lebo pozná našu zraniteľnosť ,ale aj odvahu bojovať s hriechom a vidí, že aj ten najväčší hriešnik má šancu prijať znovu a znovu jeho Milosrdenstvo a lásku.Je Martin rozdiel , či prichádzam do spovednice úprimne i ked s tendenciou znovu padnutia do "Bahna" ,ako prísť do spovednice s "utajením" hriechu .

Na záver len podmienujem , že samozrejme má byť snahou pasovať sa so svojím negatívom , ktoré je príčinou mojej hriešnosti.A poznať tak svoju zranitelnosť a nevytvárať si iluziu , že Kresťan je nedotknuteľná bytosť,ako si to o sebe uvedomovala vtedajšia duchovná elita Izraela ku príkladu.
Отправлено в 14.02.12 16:54 в ответ на Martin Majda.
Páter Pio chápal spoveď ako nekonečnú vec, kde Kristus odpúšťa, a bral ju vážne. A tak ju museli brať i jeho kajúcnici...
Každý sa musel dobre pripraviť... Pri toľkom návale bolo treba spovedať pomerne i dosť rýchlo, a predsa dôkladne a sväto. Nezriedka sa stalo, že nepripraveného kajúcnika poslal pripraviť sa. pred ženami , ktoré sa prišli spovedať len zo zvedavosti, aby mohli vidieť pátra Pia, jednoducho zavieral na spovednici okienko. Hoci bol páter Pio človek veľmi dobrý a láskavý, v určitých chvíľach vedel byť - a to aj vo spovednici - i prísny a tvrdý.
Najčastnejšie sa prejavovalo tým, že kajúcnika jednoducho nerozhrešil. A takéto prípady nebývali zriedkavosťou. Bolo tu však podivuhodné to, že všetci odmietnutí kajúcnici vracali sa za pátrom Piom späť k novej spovedi. Niektorých tak odmietal i viac ráz, kým nevidel, že ten človek je už hodný odpustenia. Stávalo sa tak nezriedka i mladým ľuďom, ktorých duchovný stav je zavše ako krvavé pole.
Istý mladý človek začne mu odriekať hriechy podľa spovedného zrkadla. A páter Pio zrazu mu vraví:
- Nechaj už tie frázy a vrav radšej svoje hriechy: tieto... a tieto..
A prepúšťa ho bez rozhrešenia. Iný mladý človek opäť a opäť cestuje za pátrom Piom ako za čerstvým prameňom, no nemá silu skoncovať s hriešnym pomerom.
Páter Pio m u vraví: - Choď ! Zmeň najprv život !
V novembri roku 1910 píše mladý kňaz páter Pio svojmu duchovnému vodcovi, že od istého času sa ponúka Pánovi ako obeta za hriešnikov a že táto túžba v ňom stále rastie.
Nuž, tu to máme ! Boh zoslal na neho muky piatich rán a posielal mu za to denne stovky ľudí, aby z jeho spovednice vychodili iní. A vychodili preto, lebo on si ich " kupoval " od Boha mukami. Vraví o tom:
- Duše nedostať do daru. Treba za ne platiť ! Všetci vieme, koľko sme stáli Krista ! A i dnes, i zajtra, vždy sa plattí tou istou mincou !
Отправлено в 14.02.12 19:42.
S tym suhlasim, - tie rady Don Bosca len maju napomoct hlbsiemu prezivaniu sv. spovede - iny umysel som nemal.
Отправлено в 17.02.12 16:01 в ответ на Tibor Osuský.
Отправлено в 17.02.12 16:03 в ответ на Jozef HORVÁTH.
Článok, ktorý som nedávno zverejnil, veľmi dobre dopľňa tento článok.
Отправлено в 02.02.19 19:18.
Nedávno som našiel veľmi zaujímavý článok o svätej spovedi. Sú v ňom aj múdre rady k pevnému rozhodnutiu viac nehrešiť, ktoré, podľa katechizmu, je podmienkou k platnosti tejto sviatosti. My sme ho preložili z taliančiny. Pôvodne však bol napísaný po francúzsky.
Отправлено в 03.02.19 10:09 в ответ на Tibor Osuský.