Дневники

« Назад

Keby ste chceli vedieť, kto je POKORA

Keby ste chceli vedieť, kto je POKORA

Nikto ju nikdy nevidel. Predsa je prítomná. U detí, u ľudí... Krásna, čistá, nežná. Je vlastnosťou Boha. POKORA.

Ľudia o nej toľko napísali a povedali. A predsa ju veľmi veľa ľudí nikdy nepoznalo osobne.

Nie je pre nás ľahké ju spoznať. Aj keď je to veľmi jednoduché. Má poznávacie znamenia. Nie veľa. Sú však istotou, že sa jedná o Pokoru.

Píše sa o Nej aj v Písme svätom. Na mnohých miestach.

Pokora je ako Múdrosť... Múdrosť hľadá Pravdu. Kto je blízko Pravdy, môže ju stretnúť. Ona je vždy tam, kde je Pravda.

Pokora je ako Čistota - absolútna, dokonalá Čistota - Pokora je ako Čistota myslenia, rýdzosť mysle a srdca.

Pokora je ako Láska... je dokonalá, krásna, čistá, hlboká, dobrá bez miery....

Pokora je ako Krása... je čistá a dokonalá, preto je krásna.

Pokora - Múdrosť, Krása, Čistota, Pravda, Láska - BOH.

Pokoru nazývali svätí Kráľovnou cností... Kde sa objavila Pokora, priviedla so  sebou vždy aj iné cnosti... boli ako ľúbezná hudba pred trónom Boha. Súlad - Krása - Plnosť - Dokonalosť.

Tiež som ju ešte priamo nestretla. Mala som ju. Keď som bola dieťa. Pokora je prítomná v nevinnosti detského srdca. Neskôr, som čas od času cítiila vôňu jej prítomnosti... Nachvíľku... Bol to dar. Stretla som ju u ľudí... u krásnych Božích ľudí, oni mali vôňu Pokory... Boli to obyčajní ľudia, ako ty a ja, mohli byť aj hriešnikmi, ktorí si oprali rúcho a obliekli šaty milosti...

Pokora je dar od Boha. Nedá sa získať. Nedá sa naučiť. Nedá sa spoznať, nedá sa vziať si ju. Nemôžeme sa "snažiť" vlastniť ju. Môžeme po nej túžiť. Môžeme ju hľadať. S čistým srdcom. Potom prichádza. Ticho a nenápadne. To je jej hlavná vlastnosť. Prichádza ako chce, ku komu chce, zostáva tomu, kto ju má, neviditeľná. Iní ju môžu iba vycítiť z človeka, ak je v ňom prítomná. Človek sa môže naučiť počúvať ju, v blízkosti Pána... niekedy aj pri stretnutí s ľuďmi. Nie je dané, aby sme vedeli, že ju máme. Tak je to dané od Boha. Boh má Pokoru v úcte a nedovolí, aby bola tam, kde nie je Boh. Človek by to nezniesol bez ujmy. Hneď by ho totiž preľstila jej nevlastná sestra Pýcha... Tá sa zakráda, aby hneď predišla a prevýšila svoju sestru. Pýcha je veľmi viditeľná... ona sa neskrýva. Musí mať vždy prvé miesto. Neznesie vedľa seba nič a nikoho. Ani človek, ktorý ju má,  ju nedokáže skryť. Je vlastnosťou Pýchy, že je viditeľná. Je presným opakom Pokory. Pokora môže zostať pri človeku... na čas, aj navždy. Záleží na človeku, či môže zostať... je to podobné, ako s Duchom svätým... ak On zacíti v človeku nízkosť, ukryje sa... Podobne Pokora.

Človek, ktorý je v objatí Pokory, je chránencom Boha. Je ukrytý v náručí Boha, lebo Pokora je Božia vlastnosť a Boh miluje Pokoru. Boh miluje ľudí, ktorí majú vôňu Pokory....

Dieťa ju vlastní... na čas... Boh miluje deti... Pozri do tváričky dieťaťa, možno ju nachvíľku uvidíš...

Pane Ježišu, Ty pokorný a čistý Boh... Chcem načúvať Tebe, aby som sa mohla priblížliť k Pokore. Amen!

Mária, Matka Ježišova, pokorná a čistá Panna, k tebe idem, k tebe prichádzam... u Teba nájdem POKORU! Nauč ma pravej pokore... Duch svätý, príď, chcem zostávať v Tvojej prítomnosti... Tam, kde si Ty, tam je Boh, tam je plnosť. Láska, radosť, pokoj, pravda, spravodlivosť, pokora. Len tak môžem stretať blížnych, stretať Teba. Príď, Duch svätý, príď, prežiar moje srdce a moju myseľ Tvojou plnosťou... príď, a prosím, neodchádzaj... Láska, Boh.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Jarmila Semanová
Aj tu sa prizrime tomu, co urcite pokora nie je. Pomoze nam to pochopit, co pokorou je.


Pokora nie je znizovanie vlastnej hodnoty.
Отправлено в 04.10.12 4:22.
mne sa moc paci takato definicia pokory:
"Pokorny clovek nema nic spolocne so zakomplexovanym clovekom, ktory sam sebou pohrda. Ponizeny je ten, kto zije pred Bozim zrakom. Jednoducho, vidi sa jasne, svoje prednosti ako aj slabosti a nic si neprisvojuje, nic si nepripisuje, lebo vie, ze vsetko, co ma pochaza od Boha. Nevztahuje nic na seba, ale chvali Pana. J. Croissant
Отправлено в 04.10.12 7:06.
Jarmila Semanová
Отправлено в 05.10.12 3:16.
Jarmila Semanová
Takým takmer nenápadným znamienkom v písomnej komunikácii je obyčajný výkričník.

Môžem ním zdôrazniť myšlienku, motivovať k uvažovaniu nad niektorou časťou vyjadrenia.

Ak však napíšem tých výkričnikov viac v jednom texte, alebo používam zdvojené či dokonca trojité výkričníky, možno potrebujem vykričať vlastnú, schovávanú alebo doteraz nepomenovanú bolesť...
Отправлено в 05.10.12 3:31.
Nenašla som v príspevku zdvojené, ani trojité výkričníky. Nerozumiem, hovoríš o niektorom inom príspevku? Bolesť si zvyčajne vykričím bez výkričníkov. A nie na MK. Písala som tri otázniky :0) a trojité bodky ako zamyslenie sa nad tým, čo som napísala.
Отправлено в 05.10.12 21:44 в ответ на Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Отправлено в 05.10.12 21:50 в ответ на Mária Künzl.