Дневники

« Назад

Robiť veci I.

Robiť veci I.

Prečo nie my?

Pokračujem v téme "Robiť veci".

 

Mnohí už tieto veci robíte… len si ich neuvedomujete…

Môžu byť aj tie úplne obyčajné, môžu byť veľmi dôležité a nemusí to byť nič veľké...

Treba tie veci priviesť pred oči srdca, položiť  ich Pánovi na oltár… nech ich On požehná a rozmnoží. Nech sú na osoh mnohým. Vzdávajme vďaky Otcovi a On z nich urobí  dar a požehnanie pre mnohých… Robme ako Ježiš s rybkami a chlebom. Tým, že si ich uvedomíme - tie, ktoré už robíme - môžeme za ne ďakovať. Posilnia odvahu a dodajú silu pre ďalľie. Je to akési "zviditeľnenie" tých vecí, potrebujeme to vedieť, aby sme neupadli do straty nádeje, malátnosti ducha, a aby sme nestratili motiváciu robiť ich,  aby sme pokračovali v diele.

Tu si môže každý "spomenúť na nejaké "veci", ktoré robí a sa dokonca dobre darili.

Príklad odo mňa: celou silou som sa snažila byť priateľská ku kolegyniam v práci, aj keby napr. boli podpichovačné alebo dokonca nepriateľské a nedokázala  som ich vystáť nie ešte milovať.... Robila som zatiaľ pár krát moju "novú vec" - byť priateľská len tak, bez očakávania ich  pozitívnej odozvy - aj keby sa správali priam opačne = vyzývavo a nepriateľsky, a výsledok? Radosť v mojom srdci! A spokojnosť a akási vyrovnanosť... Akási "sloboda" od mienky iných... A dnes sa mi "zdalo", že sa im to páčilo:o) PS: v minulosti som  väčšinou zmizla od nich preč, naštvatá a znechutená, nevedela som to zmeniť, aby sme spolu vychádzali... mala som s nimi potom "úradný" vzťah - t.j. pracovne a dosť. Uvidíme, ako bude ďalej ale zatiaľ to nové trvá :o))) A moja sloboda sa upevňuje...Je to tvrdá  práca na vzťahoch v práci, kedy je prestíž a konkurencia motiváciou v tíme kolegýň ... ja som sa snažila  im vyrovnať, aby som "ukázala" že aj ja viem... zbytočná námaha, potom som strácala chuť niečo vôbec s nimi robiť......Teraz je to iné, krajšie a radostné....podarilo sa mi zostať priateľská, nemusím nič dokazovať, veď Otec hľadí na srdce človeka...mám nádej aj na iné "nové veci" v tej oblasti... napr. viac odvahy a radosti...môžem sa s nimi teraz aj smiať a mám "zrazu" podobné odozvy od nich - radosť...krásna nová skúsenosť, ako robiť veci inak ako doteraz....o) Je to taká "drobnosť", koľko som sa predtým natrápila a nedosiahla som zmenu, a toto! Prišlo po niektorej meditácii a zásah! Ďakujem!

+

Predložme Bohu aj tie veci, ktoré by sme radi robili. Prosme Ducha svätého o radu, o svetlo a o pomoc v tej veci.

A načúvajme, zbystrime pozornosť, lebo zvyčajne odpovie :o)

 

Mne dnes mysľou chodilo všeličo, ohľadom projektov. Rozmýšľala som, hľadala oporné body, čo a ako by sa dalo urobiť. Jednoducho musím troška naštartovať rozum. Chcela by som mojimi darmi povzbuiť iných, ktorí by mali záujem. ..

Poviem vám príklad od jednej kolegyne, „inak veriacej“, ak sa  to tak vôbec dá nazvať. Vykladá karty a veští a verí v silu kameňov a kladie ich na ľudí a také veci. Nejdem rozoberať jej predmet viery ale jej konanie. Pracovala u nás na oddelení šestonedelia ako pomocná sila… Robila to nejaký čas, neviem presne, rok či dva a zrazu – sa osamostatnila a otvorila si „poradňu“ !!! Robí teraz poradenstvo už o spomínanom. Nuž dobre som nespadla z nôh! Nechcem nikoho znižovať alebo o ňom hovoriť, aby to vyvolalo nesprávny dojem. Vtedy ma napadlo toto: Ak si ona, ktorá bola tiež už staršia pani, asi po päťdesiatke alebo kúsok pred ňou, môže dovoliť niečo také, prečo nie ja???

Keby ste videli tú paniu, povedali by ste, že je obyčajná, nenápadná žena, t.j. nevynikala na oddelení ničím mimoriadnym, až na to, že sem tam viedla s niektorými ženami nie dlhý rozhovor. Veď to robíme aj my, sestry! Mám školy, prax, predmet poradenstva by sa našiel (teraz ho hľadám konkrétne!), tak teda PREČO NIE JA?!  Alebo prečo nie niektorá z vás??? Prečo nie MY??? to sa pýtam sama seba, prečo my, vzdelaní a šikovní ľudia, kresťania, nedokážeme dať do pohybu niečo potrebné! Mňa napadlo poradenstvo pre mamičky s deťmi, ktoré tak mnohé potrebovali...  my ho už neposkytujeme, bolo ústavom zrušené. Samozrejme by nemalo chýbať poradenstvo alebo služba pre kresťanov, a vôbec pre ľudí, kde zohráva hlavnú úlohu Boh...

Nuž ďalší bodík k zamysleniu o tom, ako do toho ísť...

+

Nemyslím, že sme horší, ako ktorýkoľvek človek, ktorý si otvoril nejaké podnikanie. Nemusí byť ani podnikanie. Ale prečo nie? Viete, že väčšina všelijakých ...iniciatív pre niečo... (nenapadá ma ako ich nazvať) sú občianske združenia? A viete, že na založenie "občianskeho združenia stačí jeden či dvaja členovia? Nuž ešte sa v tých veciach veľmi nevyznám, ale učím sa...

Bolo by dobré premyslieť konkrétne nápady... Čo by bolo potrebné, čo by mnohí uvítali, keby tam mohli prísť... Alebo  ako by sme mohli poslúžiť iným... Mám samozrejme na mysli nejakú kresťanskú aktivitu, môže byť spojená aj s ľudskou:o) alebo naopak - veď to spolu súvisí:o) Nie však "služba" ako napr. pranie bielizne... :o) Alebo aj? Niečo s vierou, modlitbou, život a viera v praxi... Zatiaľ neviem... Má byť nezisková... a tak nejako ... musím vygoogliť, tu končia moje vedomosti ohľadom tohoto.

Nepochopte nesprávne: nejde o zisky financií ale o duše a o Boha... o ľudí, o rodiny, a spoločenstvo s Ním, iba o to. Lebo naša spoločnosť na nich už dlho zabúda... Nejde o kariéru, sebazviditeľňovanie ale o aktívnu účasť, podiel na službe Bohu a  iným ľu´dom, pre Boha a jeho kráľovstvo, z motivácie viery v Boha a zo života  kresťana... Premýšľam ďalej... ako... čo.

Môžeme robiť veci... Porozmýšľajme, aké.

My sami nemôžeme nič. S Bohom môžeme všetko! S Ním môžeme meniť seba a svet! Chvála a vďaka tebe, Bože!

Príď Duch svätý a veď nás! Ukáž nám cestu, ktorou máme ísť, aby sme našli to, čo by bolo na oporu iným a na stavbu tvojho kráľovstva!

Príď a ukáž nám, ako žiť radosť z viery a ako rozdať plné srdce dobrých vecí a nápadov!

Ukáž nám, ako by sme mohli pomôcť iným, ako im slúžiť s ochotou a s radosťou! Amen!

 

Pokračovanie nasleduje...

Podeľte sa o vaše nápady a skúsenosti :o)

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Mária, prepáč, že zasa idem do histórie. Chcem sa podeliť o to, čo sa podarilo nám. Pred mesiacom sa ženil dvadsaťpäťročný Patrik, jeden z dvojčiat, ktoré mamka nosila pod srdcom, keď sa stala strašná vec. Otca rodiny neskoro večer zavolali do závodu, kde pracoval, vraj niečo opraviť. Okamžite išiel. Ráno zazvonil policajt a dosť cynicky povedal tehotnej pani Magde, že muža našli mŕtveho asi 2km od domu, ale úplne opačným smerom od fabriky. Vraj žiadne známky vonkajšieho násilia, rýchlo rýchlo cínovú truhlu a v tom zmätku sa žena ani nedožadovala súdnej pitvy. V byte bolo ešte 5 detí: 14,12, 11,10 a 4 roky.
Na ulici nás bolo štvoro žien, schádzali sme sa nad svätým Písmom . Aj my sme si povedali: treba niečo ROBIŤ. Ale tá pani nás nepozná....zľaknutie jej neprospeje....azda nás bude považovať za sektu,ktorej členovia chodili ku chorým alebo núdznym pomáhať, peniaze nechceli, ale niečo za niečo....
Spískali sme to teda takto: ja, ako "literát" som skoncipovala list, ženie sme sekta, ale normálne katolícke ženy a že by sme mohli každá v ničom pomôcť, že ju prosíme, kedykoľvek bude potrebovať pomoc, aby nám zavolala. Dali sme jej telefónne čísla, mobily boli v začiatkoch a ešte sme ich nemali...aby to bolo hodnoverné, stretli sme sa s vdp. farárom a on tam pripísal svedectvo, že nás pozná a že to myslíme vážne. A dal nám pečiatku. Ponúkli sme pomoc- ja doučovať deti a keď prídu na svet najmenšie , kúpať a učiť dievčatá variť. Terezka prať a žehliť, Eva s Majou upratovať . A čokoľvek iné podľa možností a schopností. Najstarší syn má dnes 36 rokov a už je sám otcom troch detí. Magda je desaťnásobnou babičkou, a .....krásne....naše priateľstvo trvá dodnes a hoci máme deti už "na poriadku", vieme sa stretnúť , posedieť a pomôcť si aj dnes. Sutočne sa cítime ako 5 sestier.
Отправлено в 15.07.13 1:38.
Ďakujem Vám, obidvom Máriám za svedectvo viery!
Bože, aké je dôležité vydávať svedectvá v každodennom obyčajnom dni! Slzy sa mi tlačia do očí od dojatia...
Ste skvelé, skvelé, skvelé, viete o tom vôbec? emoticon
Mne prichádzajú na um slová nášho o. kaplána, ktorý minulú nedeľu povedal, že Pán nás posiela ako ovce medzi vlkov. Nie vlkov medzi vlkov...Ak máme v práci nepríjemného kolegu, nevychádzame so susedom, bratom, rodinou...vždy a všade máme použiť lásku a milosrdenstvo...všade máme svedčiť o živom Bohu. Naše skutky musia hovoriť za nás, nie slová...Aj mňa vždy teší, ak môžem poslúžiť aspoň malým dobrým skutkom, ak ma niekto poprosí o pomoc a dá sa mi vyhovieť, automaticky odpovedám "áno". Ten pocit ma hreje pri srdci určite viac, akoby som hľadala rôzne výhovorky, prečo to nejde...
Aj dnes ste mi potešili srdce, vďaka! emoticon
Отправлено в 15.07.13 15:26.
Nádherné! Presne to je ono! vďaka za krásne a mocné svedectvo, Irmuškaemoticon Keby sme tak dokázali konať, to by bola evanjelizácia a ľudia by sa len čudovali... a Ježiš by sa tešil... nemám slov... krásne!
Отправлено в 15.07.13 21:31 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Vďaka Evka! Musíme si navzájom zdieľať svedectvá, lebo umocnia nielen vieru ale pridajú odvahu a rozmnožia radosť a láskuemoticon Vďaka, vďaka, vďaka za všetko Ježišu!
Отправлено в 15.07.13 21:35 в ответ на Eva Vráblová.
ešte jedno svedectvo. Dnes. stretanie sa s blížnymi je vždy ako previerka lásky. Dnes nebol tak výborný deň, plný "príkladu"... z mojej strany. Ale aj to je súčasť cesty. Nuž nehanbím sa, ako hovoril Pavol... Dnes som mala "preklepy" v tom, čo som "nemala povedať a povedala som"... nuž som človek emoticon Bola som smutná, že som nedokázala... a potom ma napadla myšlienka: "výsmech a neprijatie"... a Ježiš. Nuž dnes som mala iba taký dar... nie od Neho. Pre Neho, ktorý je Dobrota a Láska. Bolo mi cťou, byť nepochopená, neprijatá a od iných vysmiata... lebo On, najdrahší a najčistejší musel niesť toto pre nás.... pre mňa. Už nemyslím na nič, beriem všetko. Amen. Staň sa. áno, sú aj také dni. Ale radosť a pokoj zostali... Vďaka Duch svätý, vďaka Otec nebeský... vďaka!
Отправлено в 15.07.13 21:44.
Krásne si to napísala, Majka! Vieš, keď budú všetci s nami súhlasiť, to je prvý znak, že niečo nie je v poriadku. A tiež si to veľmi správne vystihla, že keď Ťa po všetkom sprevádza radosť a pokoj, to je hlavný znak, že je naozaj všetko v poriadku...Pán Ti je najväčšou odmenou..emoticon
Trpieť a svoju bolesť, opovrhnutie a odmietnutie odovzdať Ježišovi, je pre nás najväčšou výsadou a cťou, ako si to krásne napísala...BŤŽ+
Отправлено в 15.07.13 22:15 в ответ на Mária Künzl.