Дневники

« Назад

Popolcová streda

Popolcová streda

Začiatok pôstneho obdobia liturgického roka 2014 a môj začiatok nového života

Boh môj Pán, môj Otecko, môj milovaný Ježiš... môj Duch svätý, utešiteľ a oživovateľ, On vedie môj život, moju obnovu a moje obrátenie sa k Bohu celým srdcom a celou dušou. Boh mi dáva nový život. Otváram svoju náruč aj srdce a prijímam Boha za môjho Spasiteľa, Vykupiteľa a Oživovateľa.

Za tebou túži mja duša, Bože môj! Za tebou prahne moje srdce, túžim ťa vidieť, túžim s tebou žiť!

+

 

Moje pôstne obdobie sa začalo nočnou službou, v predvečer popolcovej stredy. Moje zvyčajné kontakty a služba ženám - mamičkám a ich novorodeniatkam, a rodine ale je tu vždy aj skúška vzťahov s kolegyňami, s lekármi. Tá mi dáva zabrať. Nie som anjel. Mám tiež svoje "chyby" a malosti, nikdy však nie s úmyslom robiť niekomu naproti, alebo podnecovať zvady. Nemôžem sa však vyhnúť konfrontáciám a mám s tým problém. Som sama. Doteraz som tak myslela. Hej, moje kolegyne sú "pokrstené", aj dávajú svoje deti na prvé sv. prijímanie a birmovku. Pre istotu. neškodí, možno dačo pomôže. To je všetko. Sú veselá kopa, sú priateľské, sú mladé, ktoré spoznávajú svet a sú  aj v mojom veku, ktoré majú svoje priehradky, a svoje nemeniteľné obrazy o tom, ako byť kolegom. Vedia však zaťať do živého... mladé aj v mojom veku. Sú ľudia, sú ženy, ako ja. Dokážu zasadiť ranu, ktorá bolí a páli ešte dlho po službe. Lekári sú takí a takí... dobrí odborníci - chabí na charaktere alebo aj chabí na odbornosti a na charaktere. Tých skutočne dobrých - odborníkov aj na charaktere je ako šafránu... Sme ľudia, nie sme anjeli. Aj multidisciplinárnosť tímu (práca viacerých odborníkov a sestier - odborníčok)  je tiež možné vysvetliť a žiť veľmi rôzne. Od ležérneho prístupu až po konkurenčné boje, kde "padajú hlavy" obrazne vyjadrené. Najrozšírenejšia je konkurencia a prestíž. Sme ľudia, nie anjeli, žijeme vo svete.

Je to o vzťahoch. Taký "pracovný vzťah" je fuška. Je to skúška viery a lásky. Je to skúška života, z ktorej budem skladať účet. V službe boli "drobnosti", malé nezhody a rany, z ktorých som mala horko v hrdle ešte cestou do kostola. Rozmýšľala som nad prežitým, nad vzťahmi a tak. Bola som smutná, cítila som sa sama... ako keby som nepatrila do toho tímu, v ktorom pracujem. A je to aj moja vina...

Stop!

To, že som sama, nie je pravda! To, že je to moja vina, tiež nie je pravda. Prečo? Lebo nebolo mojim úmyslom konať zlé. A tie nezhody? Tie sú súčasť života ľudí vo svete. Sú súčasťou života ľudí vo vzťahoch. Budú tu vždy. A "moja vina" je len jedna časť toho celého. Ak sa mi tlačí pred zrak "moja vina" a "otravuje" život, vyčíta mi a spôsobuje súženie, horkosť a bolesť, ani po oľutovaní neodchádza z mysle, už je tu ten, ktorý ma chce obžalúvať pred Bohom... nie je to Duch boží. Sú tu iné veci, rôzne činitele, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu a ktoré robia škody a problémy. Ktoré? Tie ľudské. Je tu neprajnosť, nesympatie ľudí, nepriateľstvá, nepokoje, neochota zmierenia sa, závisť, nevedomosť a mnohé iné. je tu ľudská slabosť. Rozhodujúce je, kto som a v koho mene som. Rozhodujúci je môj úmysel a moje slová a skutky vo vzťahoch s inými! Dôležitý je Boží Duch, ktorý je vo mne a ktorý ma vedie. Nevyčíta, nemučí ma tým, čo sa udialo. Je to láska Boha, v ktorom žijem, hýbem sa a som. On ma nekonečne miluje! Som pod jeho ochranou, som pod jeho milosťou. Boh je mojim svetlom, jeho Slovo je mojou cestou, mojim životom. Pravda, ktorá je od Boha, ma oslobodzuje od klamstiev a neprávosti - od mojej aj od iných. niet tu smútku ani horkosti, je tu sloboda Božieho dieťaťa a úľava v trápení, potešenie v zármutku, nie žaloba a výčitky! To je môj Boh!

 

Ako žiť vo svete a nebyť zo sveta?

Učila som sa od veku dieťaťa, je to už dávno. Svet sa mení, my sa meníme. Viac alebo menej úspešne z môjho pohľadu... Z pohľadu Boha je tak, ako má byť. On dáva všetko dobré a vedie ma vo všetkom, vie o  tom, s čím mám problém a boje. Nenehá ma samú, nikdy nie som bez jeho opory. To je pravda. Hľadím na Pána a moja tvár sa vyjasňuje... môj smútok odchádza, prichádza radosť a sila a ja idem s Ním. Idem na omšu... Idem k Nemu, môjmu milovanému Bohu Otcovi, ktorý mi dáva Slovo a Syna Eucharistiu a lásku bez konca... jeho láska uzdravuje vzťahy... aj tie moje. Viem to. Už som to zakúsila v rodine. Nie je to bezbolestná kúra, ale je účinná, sprevádza ju nádej aj radosť... Boh miluje ľudí...

Dostala som novú silu, nesiem si Krista v srdci, na čele znamenie môjho Boha. Môj pôstny krížik z popola a v mysli i v srdci mi znie veta kňaza: "Obráť sa a ver v Radostnú zvesť"... Verím, radujem sa a ďakujem! Obraciam moju tvár i srdce k môjmu Bohu, nie k človeku, ani k mojim malostiam. Boh Láska mi dáva silu a svetlo, pre mňa aj pre tých, s ktorými pracujem a ktorých stretávam, pre moju rodinu, pre vás. On je mocný Boh, v jeho prítomnosti sa lámu luky a miznú nepriatelia (môjho srdca aj okolia), jeho meno je Láska!

Chválim Teba, môj Boh, môj život a moje všetko!

+

Môj nový život je život s mojim Bohom. Som s Ním, vo svete aj s ľuďmi. Už sa netrápim tým, čo si o mne myslia ľudia. Dôležité je len jedno: čo si o mne myslí môj Boh. Jeho sa pýtam, k Nemu nesiem všetko, čo je. Jeho nasledujem. Nesúdim nikoho. Ani seba nie. Odmietam nekonečné obžalovávanie "žalobcu", ktoré sužuje a odvádza od Boha, ktorý je Láska a Milosrdenstvo. Odmietam lož a odmietam strach, ktorý ma chce viesť do neistoty a k pochybovaniu. Mám v srdci Boha, On je mojím svetlom na mojich chodníkoch. Boh je môj Radca, On je môj Zľutovník, Otecko... Som Božie dieťa. Nie som dieťa sveta! Nemusím mať strach pre ľudí, ktorí nežijú odpúšťanie a lásku, nepotrebujem priazeň ľudí, ktorí sú zo sveta (nie z Boha) a nemôžu ma prijať ani mi niečo dať. Oni potrebujú Božie dary lásky a odpustenia, dar pokoja. Ja mám všetko! Mám lásku môjho Otca a on mi dáva život, dáva mi všetko, čo mi treba. Chcem im tie dary darovať. Pre to som na svete. Dám ľuďom, čo mám:  Božie požehnanie, jeho lásku, jeho odpustenie, a jeho pokoj. Nedám im slová, nerozumeli by ich, nemohli by ich prijať. Ľudské srdce nechápe veci... Potrebujeme Boha. Boh je ten, ktorý dáva človeku múdrosť a pochopenie. Boh nám dáva dary, dáva nám seba, aby sme mohli mať život v plnosti. Volám Boha do mojich vzťahov. On dá pokoj a porozumenie.

Boh hovorí v Slove, hovorí aj bez slov. Boh koná bez slov. Boh mení srdce človeka. Boh je Láska. Boh je plnosť všetkého... Boh prišiel pre človeka. Boh miluje človeka. Chcem byť ako On...

+

Želám vám požehnané a plodné pôstne obdobie 2014!

Želám vám radosť zo života v Bohu, radosť z Boha, ktorý je náš milovaný Otecko!

PS: dnešný bónus - internetové rádio MIR Medjugorje!!!!!!!!!!! Nádherné piesne, modlitby a vysielanie plné piesní chvál... mám rada chorvátsku aj slovinskú reč, trochu jej rozumiem a milujem ich hudbu :o) Požehnané dary od Otecka! Ďakujem!

Комментарии