Sú stretnutia z korých máme obavy. ( stretnutie s protivníkom na súdnom pojednávaní napr., alebo s niekym kto nám ublížil, alebo sa domnievame, že níám ublížil...)
Ale sú aj iné stretnutia.
Tie, na ktoré sa tešíme.
Ak matka "stretne" 1 x svoje dieťa, ktoré práve priviedla na svet....
Ak chlapec stretne dievča svojich snov....
Ak sa babička v domove dôchodcov zaľúbi do starčeka z vedľajšej izby a stretnú sa pri obede v jedálni...
A tiež sú stretnutia, ktoré vznikli na Mojej komunite.
On a ona si padli do " oka" cez písmenká. Komentovali si navzájom svoje blogy, potom prišla prvá súkromná správa, potom mail, druhý, vymenenie si telefónnych čísel, až to dospelo k pokusu o sobné stretnutie.
Obaja ho zverili do Božích rúk.
Trochu improvizácie, zmeny to chcelo, ale pri pochopení tých okolo, sa dá všetko zvládnuť, ak sa che.
Chcelo sa.
Stretli sa.
On a ona.
On zadaný, ona tiež.
Každý z nich žijúci si svoje vlastné poslanie.
A pritom kráčajúci po paralelných cestách.
Lásky k Bohu i ľuďom.
Dá sa to.
Stále verím, že pravé, čisté priateľstvo medzi mužom a ženou je možné.
Navzájom si neste bremená...