« Назад

Ľudské srdcia ničia tento svet, nie coronavírus.

Ľudské srdcia ničia tento svet, nie coronavírus.

 

Nestačím sa diviť na to akú nevraživosť vidím v ľuďoch, na ulici, ale aj v internetových skupinách. Nadávky, osočovanie, výčitky, vulgarizmy. Brat brata nepozná a o láske nemôže byť ani reč. Myslel som si, že predvolebné diskusie na internete boli vrcholom ľudskej zloby a nenávisti, ale mýlil som sa. Mnohé z nich boli plné nenávisti voči kresťanom a pohŕdania Bohom. Vtedy som si v Duchu hovoril, že nech títo ľudia nepokúšajú Boha, lebo na to môžu doplatiť, pretože Boh sa nikdy nedá zahnabiť. Neprešlo ani pár týždňov a je to tu.... Po tom čo sa objavil Coronavirus u nás, tak rôzne príspevky o danej téme zaplavili internet. Ak ste si mnohé z nich rozklikli našli ste v nich znova len množstvo urážok, výčitok, útokov, veľa súdov, moralizovania, pýchy, vulgarizmov, egoizmu, hnevu, nenávisti a strachu.
 
Ako sa cíti Boh, keď sa na to pozerá ?
 
Vinič vyschol, figovníky uvädli, granátniky i palmy a jablone, všetky stromy poľa vyschli, áno, zmizla radosť u ľudí. (Joel 1:12)
 
Čuduje sa ešte niekto tomu, že tu máme tento vírus ?
...ja teda nie.
Táto spoločnosť nemá ďaleko od Sodomy a Gomory a (myslím, že je už ďaleko horšia a skazenejšia) a Boh je k nám ešte práve veľmi milostiví a má veľmi veľkú trpezlivosť. Dáva nám každý deň novú šancu. Ale dokedy ? Čo ešte musí prísť, aby sa konečne človek pokoril a znižil sa z vrcholu piramídy o stupienok nižšie ?
 
Prosím Vás ľudia aspoň My, ktorí sa považujeme za kresťanov robme veci INAK - s Ježišom. Nerobme ich ako tí, ktorí žiaľ ešte nespoznali Božiu lásku a snažia sa všetko dosiahnuť rozumom a tvrdou silou (v skutočnosti,ale nedosiahnu nič, lebo bez Božej pomoci sú ich namáhania márne). Robme veci tak ako nás to učí Ježiš Kristus.
Buďme soľou a svetlom života aj v týchto ťažkých časoch, aby sme šli príkladom a šírili POKOJ, NÁDEJ, LÁSKU, lebo tieto časy tú nie sú preto, aby nás zničili, ale aby nás niečomu naučili a aby nám konečne zmenili naše tvrdé srdce plné pýchy na srdce plné pokory a lásky. Verím, že aj táto situácia má v Božom pláne veľký význam a môže pre mnohých znamenať záchranu ich duše. Bez utrpenia by nebolo súcitu, bez choroby by nebolo ani uzdravenia a bez utrpenia by nebolo lásky.
 
A na záver... --------- > Nesúďme človeka oproti hoci prežíva inak situáciu ako my. Možno ju berie ľahkovážne, možno so strachom, možno úzkostlivo a možno nijako. Nadávkou a osočovaním ho neprivedieme na správnu cestu, ale uškodíme aj svojej duši. Ukážme mu radšej vlastným príkladom a dobrým (Božím slovom a skutkom) správny smer a Boh sa už o zvyšok postará. Ak Boh uvidí zmenu v ľudských srdciach a túžbu po ŇOM, zmliuje sa nad nami.
 
A môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím. (2. Kroník 7:14)
 
Pokoj s Vami.
 
Peter Homza
 
 
 
 
 
Предыдущий
Комментарии