S veľkou radosťou som sa pridala k púti spolupracovníkov našej farnosti na Velehrad. Bola to veľmi pekná a duchovne bohatá púť. Prvou zastávkou spojenou s prejdením cez Svätú bránu milosrdenstva bolo asi najnavštevovanejšie pútnické miesto Moravy - Svatý Hostýn. 

Svatý Hostýn sa stal pútnickým miestom na pamiatku záchrany miestnych obyvateľov pred Tureckým vpádom. Ľudia sa modlili o ochranu k Matke Božej a ich modlitby boli vyslyšané. V noci sa prihnala strašná búrka, ktorá zničila turecký tábor, takže zbytky vojakov v strachu utiekli. Zaujímavé je, že prvý kostol postavili na pamiatku tejto udalosti až o 500 rokov neskôr. Fascinuje ma pamäť ľudu, ktorá pretrvávala bez hmotnej pripomienky toľko generácií. 

Počas reforiem cisára Jozefa II. bol aj tento kostol zrušený a "odsvätený". Napriek tomu, že bez starostlivosti chátral a nakoniec z neho ostala len ruina bez strechy, ľudia sem putovali naďalej a v napoleonských časoch si vymohli dovolenie znovu obnoviť kostol, čím sa púte znovu zoficiálnili. 

Osobne ma veľmi upútal obraz Matky Božej s bleskami v rukách. Môžeme sa k nej utiekať o ochranu v každom čase a v každom nebezpečenstve. A ona nám vyprosí záchranu. Hoci aj s použitím bleskov a hromov. 

Keď sme obišli momentálne uzavretý vchod na priečelí kostola, vľavo sme našli drevené "zádverie" a za ním Svätú bránu milosrdenstva.  S bázňou som cez ňu prešla. Potom sme sa zúčastnili svätej omše, pri ktorej koncelebrovali obaja kňazi našej farnosti. 

Prechádzam cez Bránu milosrdenstva. 

Koncelebrovali obaja kňazi našej farnosti

Po sv. omši bol ešte nejaký čas na modlitbu, obdivovanie tohto chrámu i pár fotografií. Von som vyšla znovu cez Svätú bránu a zvyšný čas sme venovali prechádzke exteriérom tohto nádherného pútnického miesta. 

Na Sv. Hostýne sú dve krížové cesty. Toto je 1. zastavenie "novej" kalvárie.

"Stará" kalvária vyzerá takto.

Pohľad z diaľky - od veternej elektrárne a vyhliadky.