Vatikán 29. februára – Božia spása neprichádza cez veľkolepé veci, cez moc a peniaze, cez klerikálne alebo politické kliky, ale skrze veci malé a jednoduché. Tak znela hlavná myšlienka rannej homílie pápeža Františka pri svätej omši v Dome sv. Marty.
Dnešné liturgické čítania hovoria o opovrhnutí: v Druhej knihe kráľov reaguje s opovrhnutím malomocný Náman, vojenský veliteľ sýrskeho kráľa, ktorý žiada od proroka Elizea, aby ho uzdravil. Necení si však ten prostý spôsob, akým sa mal uzdraviť (2 Kr 5,1-15a). Rovnako vyjadrujú opovrhnutie obyvatelia Nazaretu nad Ježišovými slovami, keď nepriamo naznačuje, že podobne ako Eliáš a Elizeus nebol poslaný iba k Židom (Lk 4,24-30).
Ako skonštatoval Svätý Otec, ide tu o opovrhnutie Božím plánom spásy, keď nespĺňa naše kritériá a nezhoduje sa s našimi predstavami o spáse. Ježiš cíti opovrhnutie, akého sa mu dostáva zo strany „učiteľov zákona, ktorí hľadali spásu v morálnej kazuistike“ a v množstve predpisov; ľud im však nedôveroval.
„Alebo saduceji, ktorí hľadali spásu v kompromisoch s mocnými sveta, s impériom... jedni cez klerikálne kliky, druhí cez politické kliky, takto hľadali spásu. Ľud však niečo šípil a nedôveroval im. Veril však Ježišovi, lebo hovoril ‚s autoritou‘. Ale prečo toto opovrhnutie? Lebo v našej predstavivosti musí prísť spása z niečoho veľkého, niečoho majestátneho; len mocní nás spasia, tí, ktorí majú silu, ktorí majú peniaze, ktorí majú moc: tí nás môžu spasiť. Boží plán je však iný! Reagujú s opovrhnutím, lebo nedokážu pochopiť, že spása prichádza jedine z mála, z jednoduchosti Božích vecí.“
Keď Ježiš ponúka cestu spásy, nikdy nehovorí o veciach veľkolepých, ale o malých, pripomenul Svätý Otec. Poukázal pritom na „dva piliere evanjelia“, ktoré nachádzame u Matúša. Sú to jeho Blahoslavenstvá a v 25. kapitole Posledný súd: „Poď, poď so mnou, lebo si konal to a to“:
„Jednoduché veci. Nehľadal si spásu alebo svoju nádej v moci, v klikách, v jednačkách... nie... urobil si jednoducho toto. A toto mnohých napĺňa opovrhnutím. Ako prípravu na Veľkú noc, vás pozývam – i ja to urobím – prečítať si Blahoslavenstvá a Matúša 25 a premýšľať a sledovať, či ma niečo z toho nepohoršuje, neoberá ma o pokoj. Lebo opovrhnutie je luxus, ktorý si môžu dovoliť jedine márnivci, namyslenci. Ak na záver blahoslavenstiev povie Ježiš slovo, ktoré sa zdá byť... nuž prečo takto hovorí?: ‚Blahoslavený ten, kto sa na mne nepohoršuje‘, ktorý týmto neopovrhuje, ktorý v sebe nemá opovrhnutie.“
Na záver homílie Svätý Otec dodal:
„Urobí nám dobre venovať dnes, zajtra trochu času čítaniu Blahoslavenstiev, čítaniu Matúšovej 25. kapitoly, a pozorne sledovať, čo sa odohráva v našom srdci: či je tam nejaké rozhorčenie, a vyprosovať si od Pána milosť pochopiť, že jediná cesta spásy je ‚bláznovstvo kríža‘, to znamená sebazrieknutie Božieho Syna, to, že sa urobil malým. Tu sa to vyjadruje kúpeľom v Jordáne alebo malou dedinkou Nazaret.“ -ej- 

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar