Svetskosť je určitou kultúrou; je to kultúra prchavosti, kultúra vonkajšieho zjavu, kamufláže, kultúra typu „dnes tak, zajtra naopak...“. Má povrchné hodnoty. Je to kultúra, ktorá nepozná vernosť, pretože sa mení podľa okolností, o všetkom vyjednáva. Toto je tá svetácka kultúra, kultúra svetskosti. A Ježiš nástojí, aby sme sa toho chránili a modlí sa, aby nás Otec obránil pred touto kultúrou svetskosti. Je to kultúra „použi a odhoď“, podľa toho, čo je výhodné. Je to kultúra bez vernosti, nemá korene. No je to istý štýl života, spôsob života i mnohých tých, čo si hovoria kresťania. Sú kresťanmi, avšak sú svetskí.

Je to zaujímavé: svetskosť... Niekto mi môže povedať: „Ale otče, toto je určitá povrchnosť života...“ - Nedajme sa oklamať! Svetskosť nie je nič povrchné! Má hlboké korene, hlboké korene. Je ako chameleón, mení sa, prichádza a odchádza podľa okolností, avšak podstata je rovnaká: ide o prístup k životu, ktorý sa dostáva do všetkého, aj v Cirkvi. Svetskosť, svetská hermeneutika, kamufláž, všetko sa maskuje, aby to bolo také.