« Back

názov nemám

 

Viem stále z výšky padám,

keď prídem bližšie odvraciam tvár.

 

Jak potok bez prameňa, 

suchý kmeň bez koreňa som.

 

Od teba odvraciam sa,

po tme z domu odchádzam preč.

 

Cez okno vykrádam sa, 

neverím nevraciam sa späť.

 

Tu päť dní v tieni kráčam.

Na šiesty nádej strácam.

Deň siedmi stráca sa kráľ, 

práve som padol na tvár.

 

Úbohý, pometený.

Sám sebou potupenbý.

Zhodený zoslabený, bez teba beznádejný,  som.

 

r

//:

://

 

Tam v tmavom kúte zemi 

vždy v tieni poloźený som.

 

A slzy beznádeje,

Pre teba, že láska nieje so mnou.

 

Tu v blate z poza mláky,

vidím lúč jak preťal mraky tvojou silou.

 

ty vždy ma nájdeś pane,

privinieś ma dáš mi nádej,

a ovečku malú slabú, z noci tak roztrasenú.

 

Ty dáš jej najesť napiť, 

nenecháš ju len tak trápiť 

ty slovom bolesť zhojíš  

zlomené ty láskou pojíš.

 

r:

 

Viem že budeme raz spolu,

aj keď utekám ti stále z domu.

Tvoj hlas ma nájde všade, 

sto prvý raz sa stane, už viem…

By Jakub Šimík
5/11/14 11:52 PM
2338 Views, 0 Comments
Average (3 Votes)
The average rating is 5.0 stars out of 5.

newest-from-author

Comments
sign-in-to-add-comment
No comments yet. Be the first.