báseň od Miroslava Válka
  Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou,
 aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka.
 Iskra v oku,
 noc, hlboká.
   
   Napoludnie by si mohla byť môj úpal.
 Aby o mne hovorili: Celý horí.
 Aby som bol z teba trochu chorý.
 Napoludnie:
 s hlavou v ohni myslieť na teba.
   
  O pol ôsmej večer: dlho hľadám struny.
 Aby som ťa zahral
 podľa zlata hviezd
 a podľa krvi luny.
 O pol ôsmej večer:
 aby ťa bol celý vesmír plný.
   
  A rád by som bol, keby si raz v noci bola: áno.
 Áno na srdci a áno na ústach.
 Iskra v oku, hlava v ohni,
 noc, noc hlboká.
 Padla si mi do oka.