« Back

Spomienky na tábory - rok 2000/2

Keď som prišiel na tento tábor, neočakával som, že si z tohoto miesta odnesiem tak hlboký duševný zážitok. Myslel som si, že prežijem obyčajný týždeň, avšak všetko bolo inak. Dopoludnia sme mali prednášky o spoločenských problémoch a večer spoločné modlitby. Nikdy som sa nepriatelil s tak duchovne plnými ľuďmi, avšak keď som na tábor prišiel, nevedel som rozlíšiť, či je človek prázdny, alebo plný.

Bol piatok, a všetci sme sa zišli na spoločnej modlitbe. Posadili sme sa do kruhu a vedľa mňa si sadol môj vedúci. Modlili sme sa asi pol hodiny, keď som zacítil niečo krásne. Bol to pocit, akoby sa mi rozvlnila duša, tak, ako keď sa dotknete prstom vodnej hladiny.  Potom na mňa dopadla taká radosť,  ktorá mi vtisla do očí slzy. Pozrel som sa na kríž a na obraz Ježiša Krista a v tej istej chvíli zazneli v mojich ústach tri slová refrénu piesne: „Cena lásky obetovanej.“ To som už nevydržal a tak mi začali tiecť slzy, že som vyskočil zo stoličky a vyšiel som von  sadnúť  si na lavičku. Tu som sa tak šialene rozplakal, ako nikdy predtým. O chvíľu vyšiel za mnou môj vedúci, sadol si vedľa mňa, objal ma a plakal so mnou.  Potom mi vedúci vysvetlil, čo sa so mnou stalo a ja som skoro všetko pochopil. Vrátili sme sa do jedálne a tu sme znovu prežívali radosť a znovu sme plakali. O chvíľu zažili ten úžasný pocit aj ostatní.  Začalo nás plakať aspoň dvadsať detí a všetci vedúci. Bolo to úžasné. Plakali sme a tancovali, iba málo detí nedostalo od Boha tento dar.

To všetko sa zopakovalo i v sobotu. Modlili sme sa  a ja som sa začal veľmi smiať, a mal som taký istý pocit, ako večer predtým. Znovu sme všetci buď plakali, alebo sa smiali.

A čo sa odvtedy zmenilo? Hlavne to, že sa už necítim prázdny. Moje problémy sú fuč. Teraz už rozumiem aj veciam, ktorým som predtým nerozumel. Dokážem rozoznať dobrých ľudí od zlých. Od tej doby som odovzdaný Bohu a uvedomujem si jeho lásku. Rád chodím do kostola a plne preciťujem sv. omšu. Odstránil som niektoré svoje hriechy a cítim sa naplnený Duchom Svätým. Modlím sa za tých, čo necítili to čo ja, a prajem tento zážitok všetkým ľuďom.

                                                                                                                                                 

                                                                                                                                      Rado, 12 rokov