"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky." (1Sol 5, 16-18) Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať... Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

Uplynulý rok (2012) sa u mňa niesol v znamení vďačnosti. Každý deň som si zapisovala dary (aspoň niektoré z toho množstva darov), ktoré som dostala od milujúceho Ocka. A každý utorok som sa snažila podeliť aspoň o niektoré z mojich darov aj s vami. Ďakovala som za dobré a príjemné, aj za to nepríjemné, ktoré razom dostávalo zmysel, alebo aspoň uhol pohľadu, pri ktorom sa to "dalo vydržať". A naozaj po vyjadrení vďačnosti pri KAŽDEJ príležitosti, som cítila vedenie k dobrému. Zo všetkého zlého, zo všetkého nepríjemného ma Pán vyviedol do svojho pokoja a lásky. Skôr, alebo neskôr všetko dostávalo zmysel a dobrý koniec.

Netvrdím, že ma stretali obzvlášť veľké problémy. Ale tie "malé" každodenné, niekedy prežívané veľmi bolestne, dostávali vďaka vďačnosti svoj zmysel, alebo aspoň nádej, a nakoniec aj dobrý výsledok. VŽDY. Bola som až prekvapená, ako zakaždým, keď som sa cítila bezradná, ale pokúsila som sa ďakovať aj v tej situácii, čo ma práve rozhodila, o krátky čas som videla výsledok. Vždy dobrý. Dobré ovocie, rast, zrelosť - u syna, u mňa, v práci, vo výchove, vo vzťahoch, v robení vecí, ktoré mi pripadali ťažké - už som ich odrazu nemusela robiť sama... A bolo to príjemné, bolo to dobré.

S niektorými konkrétnosťami života sa ťažko zdieľa takto verejne. Preto aspoň takto všeobecne sa chcem s vami podeliť o svoje "malé víťazstvá", ktoré vlastne ani neboli moje, len som skrze vďačnosť dovolila Nebu, aby sa o mňa postaralo. :)

A preto, keď moja učiteľka flauty navrhla, aby som si skúsila zložiť vlastnú pieseň, nečudo, že jej témou je znova vďačnosť. Vďačnosť môjmu Bohu za všetko čo mi dáva. Naozaj za všetko. Za radosť aj za bôľ. Za všetko, čím mi plní stôl. Vďaka Ti, Pane môj! :)

Z mojich tisíc darov v uplynulom týždni:
1207. CD-čká komunity Emanuel. Tá hudba je pre mňa veľmi inšpirujúca.
1208. Vianočné CD - na Vianoce sme odrazu nevedeli nájsť žiadne vianočné piesne (ostali od vlani na chalúpke), ale Ježiško sa postaral - pod stromčekom sme našli vianočné CD, ktoré presne vystihovalo atmosféru Vianoc.
1208. Slovenské chválové CD, ktoré som dostala pod stromček. Môžem niekedy počúvať aj inú hudbu ako Emanuel. ;)
1209. Pokojný jemný zvuk starej Singerky.
1210. Rodinné chvíle na chalupe.
1215. Tečúca voda. Teplá voda. Splachovacie WC. Fungujúci splachovač.
1220. Teplý krb.
1232. Vrecko, ktoré mi ušil syn. A podobné ušil babičke.
1260. Pero, ktorým si zapisujem dary. Fotoaparát, ktorým ich fotím. A flauta, ktorou môžem svoju vďaku vyspievať.
1261. On ma miluje stále rovnako. Aj keď zlyhávam, keď som zo seba nešťastná, alebo sklamaná. On je vždy na mojej strane. :)
1263. Komunita ľudí ochotných pomôcť ("blogokamošky", MK...)
1267. Zdravie.
1268. Hlad.
1269. Duchovný hlad. Po Bohu. Po milosti. Po radosti.
1270. Môžem sa spoľahnúť na NEHO. Vždy znova na to zabúdam a vždy znova mi to pripomína. Vďaka! :)

Viac na http://letitia-tiba.blogspot.sk/2013/01/vdacny-utorok-dakujem-piesnou.html
(Aj s funkčným videom - tu sa mi ho zatiať nepodarilo rozchodiť - asi treba najskôr nahrať na you-tube.)