« Nazad

Ako treba povedať pravdu?

Hľadám tiež odpoveď na otázku: Ako a kedy povedať pravdu? V článku posledného čísla Katolíckych novín autor, morálky teológ, napísal : „Láska vyžaduje povedať pravdu tomu, kto ju právom očakáva, a spôsobom, ktorý je v súlade s láskou k Bohu a blížnemu.“ Ovocím takto vypovedanej pravdy môže byť zmierenie, pokoj a láska. Dá sa teda predpokladať, a zo svojich skúseností môžem potvrdiť, že každý iný spôsob, povedať pravdu, môže byť len nepríjemný, ba dokonca až bolestný, pre každú zúčastnenú stranu. Je mi ľúto, ale ten Boží spôsob povedaný v súlade s láskou k Bohu a blížnemu som nevedela vždy uplatniť. Ak niekto koná úmyselné zlo, podvod, krádež ... nemôžem to zakrývať. Zlo dokážem len pomenovať a odmietať. Vždy nedokážem zlo prijímať s láskou a porozumením, nie je to pre mňa jednoduché, prirodzené. Preto som sa v kritických životných situáciách skôr držala, možno aj z nevedomosti, slov sv. Hieronyma: Ak z pravdy pochádza pohoršenie, radšej nech pochádza pohoršenie, než by sa mala zatajovať pravda. Myslím si, že aby sme vedeli dobre žiť, potrebujeme veľa vedieť. Máte inú odpoveď, viete lepšie narábať s pravdou ?
Komentari
sign-in-to-add-comment
Pravda je podstatou Boha. On je pravda. Moje skúsenosti s hovorením pravdy nie sú slávne. Musíme vedieť, podať pravdu tak ako je a zároveň tak, aby to iného nesplietlo. Tak ju však málo kto chce, vie prijať. Veľakrát ani ja nieemoticon Nie je asi podstatné, aby sme o prave hovorili. Každý ju má vpísanú do srdca, každý ju pozná, vie o nej. Nie je veľký problém odhaliť pravdu. A ani povedať ju, aj keď na to človek potrebuje isté komunikačné schopnosti. Nikto z nás nemá monopol na pravdu. Poznáme len čiastočne, len Boh vie všetko. Aj iní môžu mať "pravdu" - t.j. jej časť, tak ako my. Pravdu nevlastníme. Pravda vlastní nás. Sme ľudia a mýlime sa. Dôležité je, čo tým sledujeme, ak chceme niekde, niekomu povedať pravdu. Odhalenie zla? Zničenie zla? Za klamstvom stojí aj človek. Väčšinou nie je sám...Je mnoho ľudí, ktorí pravdu v zásade neodmietajú, nevedia ju však obhájiť, nevedia ju otvorene presadiť, sú s ňou sami... prevaľcuje ich prevaha tých, ktorí o pravdu nemajú záujem. Človek aj dnes stojí s pravdou sám...
Hovoriť pravdu nahlas bolo vždy nebezpečné... Je otázne, čoho sa týkala a čo dosiahneme povedaním (zverejnením?) pravdy... Mnohokrát zničenie dialógu, stratu človeka, alebo aj skupiny ľudí, ktorí by možno správnym, vhodným prístupom z našej strany mohli získať pre pravdu. Možno "dosiahneme" aj vlastnú výpoveď z práce..., hovorenie pravdy môže stáť život...
Je to len príliš všeobecne vyjadrené. Problematika pravdy je však komplexná a vždy viazaná na konkrétnu vec, situáciu, človeka, ľudí, tímy, spoločenstvá...
Vždy je potrebné je radíť sa s Bohom, Pravdou, potom s ľuďmi, ku ktorým mám dôveru. Potom je treba konať.
Dnes Pravda trpí... Trpia ľudia pre pravdu, ktorej zatvárajú ústa...
Trpím s PRAVDOU - s NÍM, viem, že nie som sama. Hľadám človeka, spôsob, čas. Boha prosím o odvahu, svetlo, prosím o pomoc. Veď bez neho sa nedá urobiť nič. Viem, že On - Pravda zvíťazí.
Obјavljeno 9.3.13. 22.57.
S pravdou nenarábame... Najjednoduchšie je povedať ju tak ako je. Tak robia detiemoticon nemajú ešte "ohľady", ako dospelí, ktoré bránia v hovorení pravdy, ani predsudky a nemajú ani zranenia... Ako dospelí však žijeme v spoločenstve a máme vlohy, vlastnosti, schopnosti, ktoré treba používať pre to, aby sme v láske zieľali pravdu takú aká je, tam, kde to je treba.
Obјavljeno 9.3.13. 23.12.
Zlo nemožno "prijímať s láskou a porozumením". Ak niekto koná úmyselne zlo, podvod, krádež... - nemožno to zakrývať. Myslím, že v tom článku v KN išlo o to isté. Ibaže autor sa usiloval zdôrazniť, že keď hovoríme či iným vyjavujeme pravdu, prípadne keď ich upozorňujeme na zlo, ktoré konajú, máme sa usilovať urobiť to s láskou. Jednak preto, že ani hriešny človek nie je menej hodný lásky. Ale je tu aj "pedagogický" dôvod. Ak to totiž urobíme s hnevom, podráždením či inak negatívne naladení, ten druhý sa môže (a zväčša aj zvykne) viac sústrediť na to, ako hovoríme, než na to, čo hovoríme - a náš úmysel upozorniť ho na pravdu vyjde nazmar...
Obјavljeno 10.3.13. 09.26.
Jarmila Semanová
Ako povedať pravdu?

S úctou. Bez útoku.

Nenásilne. aby ten, koho sa dotýka, zložil zbrane a necítil potrebu úteku či útoku.

Pomôže Kurz nenásilnej komunikácie na www.misionari.sk
Obјavljeno 10.3.13. 18.59.
Anna Petrášová
Hlúposť, malichernosť, pýcha majú tie vlastnosti, že zbrane nezložia nikdy.
Obјavljeno 11.3.13. 08.42.
Anna Petrášová
A niekedy môžme pozorovať aj zvláštny paradox, keď tou najnásilnejšou formou komunikácie je mlčanie.
Obјavljeno 11.3.13. 10.50.
Jarmila Semanová
Áno, Anka.

Bola si vari tiež na tom kurze :-) ;-) :-) ?
Obјavljeno 11.3.13. 13.07 јe odgovor na Anna Petrášová.