« Nazad

Zo školy

Dnes som mala službu v počítačovej učebni, voláme to Teen Club, žiaci môžu prísť a urobiť si domáce úlohy, použiť počítač a chlapci prichádzajú a hrajú sa počítačové hry. Ale prichádzajú aj dievčatá a tie sa tiež hrajú hry, no niekedy si robia úlohy alebo čítajú knihu. Dnes prišiel jeden šiestak, sadol si, pozrel na mňa očičkami a hovorí: "Pani učiteľka, neviem prečo, ale chcem vám zatlieskať." A zatlieskal. Bolo to milé, úsmev na tvári vzbudzujúce a do blogu písania motivujúce. Vďaka, Jurko! :)
Komentari
sign-in-to-add-comment
To je najvačšia odmenaemoticon))
Obјavljeno 4.10.12. 21.26.
Obјavljeno 4.10.12. 21.50.
:-)
Ja som zažila niečo podobné. Mala som štvrtáčika, ktorý kedykoľvek, keď prechádzal povedľa mňa, buď ma pohladkal (po ruke) alebo sa ma aspoň dotkol. A keď som sa ho raz spýtala, prečo to robí, veľmi zahanbene odpovedal: "Lebo vás mám veľmi rád." Teraz je piatak a hoci ma pohladí už "iba" niekedy, jeho detskú lásku cítim stále. Vďaka takýmto deťom je povolanie učiteľa ešte stále krásne...
Obјavljeno 5.10.12. 17.22.
Láska plodí lásku.
Obјavljeno 5.10.12. 17.25 јe odgovor na Jana Znášiková.