V jednom dedinskom chráme bol kríž životnej veľkosti, na ktorom bol Ježiš Kristus a pred krížom bolo kľakátko. Jedného dňa do tohto chrámu zavítal mních, kľakol si a začal hovoriť:" Pane, pozri, mám jednoduchý život. Úplne v pohode by som si to s tebou vymenil." Ježiš súhlasil, zišiel z kríža a pred tým, kým odišiel mníchovi povedal, že nech sa bude diať čokoľvek, nesmie prehovoriť. Mních súhlasil a vyšiel na kríž. Po malej chvíli prišiel do chrámu bohatý muž a pred krížom začal svoju modlitbu: "Vďaka ti, Ježišu, že mám čo jesť, piť, že mám ako zabezpečiť rodinu." Zo zadného vrecka na nohaviciach vytiahol peňaženku a do pokladničky vložil istu sumu peňazí, ale peňaženka mu však vypadla a on si to nevšimol a odišiel. Onedlho vošiel chudobný muž: "Ježišu, ty vidíš ako sme na tom finančne, že nemám prácu a taktiež nemám ako nasýtiť svoje deti. Prosím ťa, postaraj sa o nás prosím." Sklonil hlavu a na podlahe zbadal peňažku, z ktorej si vybral toľko peňazí, koľko poteboval, poďakoval Ježišovi a odišiel. Za krátku chvíľu kľačal pred krížom mladý chlapec: "Ježišu, dnes cestujem loďov a ty vieš, že potrebujem tvoju pomoc. Prosím ťa, požehnaj túto moju cestu..." V tom vošiel do chrámu bohatý muž s policajtmi a obviňoval mladíka kľačiaceho pod krížom. Toho hneď zatkli. A mních na kríži prehovoril: "Počkajte, takto to vôbec nebolo!" Zišiel z kríža a všetko začal vysvetľovať. Chudobného muža vzali do väzenia, boháčovi sa vrátili peniaze a mladý chlapec stihol svoju loď. V tom prišiel Ježiš a mníchovy hrdému na svoj spravodlivý výkon povedal: "Prečo si prehovoril, keď som ti povedal, že máš mlčať zakaždých okolností? Keby si bol ticho, problém so stratenou peňaženkou by sa na polícii bol vysvetlil, chudobný muž by aspoň trocha umiernil biedu v rodine a boháč by si ani nevšimol, že mu zmizli nejaké peniaze a mladík by nebol stihol loď, ktorá sa potopí. Máš jeho život na svedomí."

     Častokrát si myslíme, aký sme my ľudia len spravodlivý, že všetko vieme dokonale vyriešiť. No, v skutočnosti je to mnohokrát naopak. Naša pýcha nám zaslepí oči a zrazu nie je všetko také dokonalo ružové, ako to cez tieto okuliare vyzerá. Preto by sme mali dôverovať Bohu, ktoý vie, čo je spravodlivé a čo nie. Niekedy musíme padnúť na kolená a jednoducho sa modliť, aby sme naozaj začali kráčať po Božích zázračných cestách.

‎"Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše." (Mt 6, 33)