« Späť

Niektorí neodchádzajú, sťaby zabudnuté sťahovavce.

"Keď sa už nemôžeme vrátiť, musíme hľadať najlepší spôsob, ako ísť dopredu." (Paulo Coelho)

Niektorí neodchádzajú, akoby zabudnuté sťahovavce. Tak sa tvária. Že let sa ich netýka. Že oni/y nevedia. Možno prestanú lietať, tak nadobro, tak nadostač, náročky, aby sa nepovedalo že to kedysi vedeli. Maska. Niektorí sa to nikdy nenaučia, aby si raz nemuseli odvykať.

Sťahovaví odchádzajú, nachádzajú znova to "inam" čo im bolo predurčené ešte pred odletom, neriešia dilemy, ani sa neznepokojujú že je niečo nie na svojom mieste. Držia sa určenej trasy a neobzerajú sa. Sťahovaví robia dobre. Nekomentujú. Naslúchajú vetru.

Trvalky sa usadia medzi skaly, tam je vždy otupno a chladno, ale nevnímajú ani to, ani iné, ani to dôležité im neprekáža, že kašlú na to. Trvajú. Hoci im slnko už neprináša teplo, (nenašlo ich tam ďaleko za nivou, skalnaté, polomŕtve, vychladnuté sťa mramor) ruky si navzájom ohrievajú dychom úst, rosa ich už nekropí, vlaha ich nevlaží, nič im neprináša radosť. Dokonca ani to bežné, na čom si iní idú od smiechu oči vyočiť, či sa len pousmejú, zachichocú, vydajú tón. Ony nespievajú. Len sú. Aj keď ich už netreba. Aj keď už nevládzu. Sú do posledného výdychu. Také verné, verné svojim.

Niektorí si farbia vlasy, zapichujú piercingy, alebo začnú s hazardnými športmi. Iní sa prepijú až na Prednú horu, predrogujú sa až na Charitu. Iní sa usadia do seba, iní prestanú veriť. Ronia krokodílie. Žobronia. Prestanú jesť. Zadržiavajú dych. Zabíjajú si vnútro.

Sťahovavým sa nechce odísť, ale vedia kedy je čas. Odzvonilo. Vedia, kedy to treba, to vie málokto. Málokto to chce vedieť. Zabojujú o zmenu, zabojujú o život. Pokoria sa, sú pravdiví, odhalia tvár. Sklonia hlavu, a poďakujú za to "staré", skôr ako začne nové. Oblečú si vrecovinu ak je treba. Stiahnu chvost. Vedia, kedy to musia urobiť. Bolí to. Škriabe to. Uľaví sa. Oslobodí. Zrazu sú na oblohe, a tak voľní. Preto sťahovaví odchádzajú. Lebo keď je čas, treba odísť. Je potrebné, vedieť s tým skončiť. Je potrebné vzlietnuť. Je potrebné ísť ďalej. Veď, majme sa aspoň trochu radi...

"Zvoliť si jednu cestu znamená zavrhnúť všetky ostatné. Keď sa budeš snažiť
kráčať po všetkých cestách, nakoniec zistíš, že nejdeš po žiadnej."
(Paulo Coelho)

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
To chce preložiť do ľudštiny. Kresťanská narážka- na čo? Budeme stavať kresťanské plynové komory pre tých, čo už nie sú produktívni?
Odoslané 25.6.2012 8:22.
Tento článok som poskladala tak trochu do metafory. Napísala som ho len nedávno, keď mi skrachoval jeden vzťah, ktorý bol postavený na mojej vôli. "Trvalkou" som bola, keď som zistila, že z vlastných síl nie som schopná ničoho. Že stále padám, že to čo robím nie je správne. Že moje plány vždy skrachujú. No aj tak som trucovala, dobrovoľne zotrvávala v bolesti, a smútku, a nedokázala som sa s danou osobou rozlúčiť. Nedôverovala som Bohu, že sa o mňa dokáže postarať. Bála som sa, že už nikdy nebudem šťastná, že sa už nebudem smiať. Bolo to ťažké obdobie, a veľmi. Myslím, že veľa ľudí prežíva podobné chvíle. V rôznych oblastiach života. Potom prišla doba sťahovania, a s ním voľnosť, oslobodenie. Prirovnala som sa ku sťahovavým vtákom, ktoré vedia, kedy prichádza obdobie, kedy musia odletieť,aby mohli prežiť. Pre mňa bolo potrebné odísť, a uveriť Bohu, že mi dá niečo omnoho lepšie, než to, čo som dovtedy žila, lebo Jeho vôľa je vždy nad ľudské očakávania, niečo, čo oko nevidelo,a ucho nepočulo ;)
Neplatí to len vo vzťahoch, ale aj napríklad pri nezhodách, hádkach, je dobré vedieť,kedy mlčať, kedy odísť, len toľko;)
Odoslané 25.6.2012 10:45 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Myslím, že tento článok nie je o veku, ale skôr o nebezpečenstve zlej rutiny, ktorá začína ničiť nás i naše okolie- zmena je často ťažká a hlavne nepohodlná- je to výzva, ktorej sa často bojíme. V mnohých prípadoch však jej neprijatie už rovno znamená prehru... Nejde o to, čo nemôžeme a nie sme schopní, ale práve o to, čo môžeme a sme schopní- človekj je úžasná bytosť, ktorá aj na sklonku svojho života má tisíce krásnych možností, ktoré ju stále uschopňujú lietať a tešiť sa emoticon
Odoslané 25.6.2012 11:52.
Ďakujem. To je iná káva. Nedávno som sa vyliečila z depresie a tento článok-nevysvetlený, by k nej opäť viedol.
Odoslané 25.6.2012 12:06 ako reakcia na Anežka Kuzmiaková.
Anka, veď preto. Zdravie a výzor tela neoklameš, ale duch, kým je schopný ešte podieľať sa , by bol ústupom čím ďalej tým lenivejší a priblížil by demenciu. Rutina mi nehrozí, každá branža, ktorá sa mi dostáva do rúk, je iná, a aj každž mladý človek si zaslúži individuálny prístup. Takže, ak sa to týka pružnosti- je to O.K.
Odoslané 25.6.2012 12:09 ako reakcia na Anna Lojekova.
Nabudúce budem písať tak,aby to chápal každý, sľubujememoticon
Odoslané 25.6.2012 12:16 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Krásne vyjadrená fylozofia pozitívne mysliaceho zrelého človeka.
Odoslané 25.6.2012 12:17 ako reakcia na Anna Lojekova.
precital som si iba jeden komentar.. ostatne si precitam az ked napisem.. ten svoj.. s textom som sa musel trochu potrepit.. a kezde je dost abstraktny da sa aplikovat na rozne okolnosti zivota. Mne teraz biskup zmenil farnost. Stavam sa v urcitom zmysle stahovavcom. Niektore vztahy vyblednú, iné sa vytvoria.. je to dynamika zivota a ja ju prijimam. Nechcem sa fixovat na nic pozemske - chcem zit s perspektivou toho najdolezitejsieho "letu" ked sa prestahujem do vecných príbytkou nie rukov zhotovených.
Odoslané 25.6.2012 13:07.
Ospravedlňujem sa autorke blogu pani Anežke. A robím to verejne, aj keby som mala možnosť napísať jej súkromne.
Nepochopilasom podstatu. Nakoľko som staršia, hoci na môj vek dosť aktívna, pochopila som obsah tak, že my starší sme tými trvalkami a viacsvojou prítomnosťou škodíme. Mladí sú sťahovavci, ktorí sú pružní, aj ak ide o radikálnu zmenu života.
To bala príčina reakcie. Ako si mohla pani Anežka všimnúť, nainé príspevky som reagovala pozitívne a páčili sa mi. Poprosila som o. Štefana, aby môj nevhodný komentár odstránil. Vás prosím o odpustenie a ak sa to uzná za vhodné, stránku som ochotná aj opustiť.
Odoslané 25.6.2012 14:49.
Nie je sa začo ospravedlňovať, je to skôr moja vina, že som uverejnila nezrozumiteľný článok,je mi to ľúto že som spôsobila menší-väčší chaos...nabudúce si dám pozor;)
Nevysvetlila by som to lepšie,ako Anka pár riadkov vyššie.
Ten článok je naozaj abstraktný, bohužiaľ mám ku abstraktnosti sklon, je to moja slabosť emoticon Hoci som myslela na niečo vlastné, zrejme si tam každý dosadí vlastný význam, v každom prípade, bolo to myslené pozitívne!emoticon
Nič netreba mazať, všetko je vysvetlenéemoticon Požehnaný deň,a verte, že ste požehnaná! emoticon
Odoslané 25.6.2012 15:34 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
No, to asi nie som, lebo som dostala dosť tvrdé reakcie od zodpovedných za túto stránku .
Odoslané 25.6.2012 15:54 ako reakcia na Anežka Kuzmiaková.
Lenže ja som napísala tento článok, a ja som obdržala prvotnú reakciu, a vravím, že je to v poriadku. Naozaj.
Odoslané 25.6.2012 15:58 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Tiež mi spočiatku nebol veľmi jasný zmysel zamyslenia. (čítala som ho medzi prvými) Aj keď som za ním cítila niečo osobné. Komentár som nakoniec nenapísala, predbehla ma Mária-Ima a keďže už ona požiadala o vysvetlenie, ja som svoje už nenapísala.

Len mi stále ide na myseľ ešte opačná myšlienka. Niektorí sú zase prelietaví, nikde nezapustia korene - aj na to pozor. ;-) Ako sa hovorí "Kto nenájde šťastie doma, zbytočne ho bude hľadať za morom."
Ale pokiaľ odlietame podľa Božích plánov, to je v poriadku. Pohyb je život. Voda ktorá stojí zahníva. emoticon
Odoslané 25.6.2012 22:21.