Je Máj a vlastne pomaly už Jún.
Všetci hovoria o tom, ako sa už blížia prázdniny, ale nieee! Nemôžu sa blížiť, veď v mojej hlave mám ešte veľa času na opravu známok. A vlastne chémie. Áno, chémia, z ktorej mi vychádza veľmi nepekná známka. Vlastne dostačujúca.
. Mám rada tie dni, kedy sa zobudím a poviem si, som na všetko pripravená. Na všetky písomky, skúšania, pretože som včera sedela 5 hodín aj viac na knihami a aj som nespala pomaly. S týmto pocitom nasadnem do auta. Cestou sledujem ľudí, ktorý idú zo sošitmi v rukách do skôl a ja mám na srdci stále ten pocit, že yes Bože dik! DIK že, včera som sa všetko naučila tak podstivo. Prídem do triedy, všetci sa učia, len ja som vpohode. Zájdem do bufetu kúpim si žuvačky. Vrátim sa naspäť do triedy a vytiahnem si zošit aby som si len pripomenula, že som dostatočne naúčená na písomku z chémie. Prejde prvá hodina, druhá a začne tretia. Chémie. Príde profka, rozdá písomky. Napíšem meno, triedu, aj dátum a pozriem koľko je otázok... 35 fúú vpohode... ved polovica sú krúškovacie. Čítam prvú otázku. YES viem ju, idem ďalej niečo preskočím niečo počítam, niečo kružkujem. Keď mám všetko vypočítane urobené, odovzdám písomku a sedím si v pokoji. Zrazu ma napadne, že som dopletla endotermickú a exotermickú reakciu, ale ved co vpohode. To mi nestiahne veľa bodov. Celý týždeň som oka, že písomka bude vpohode. O týzdeň nám profka rozdá písomky. Pozriem a je tam počet percent. 61%... nechápem.. ten blažený pocit zo srdca tak rýchlo odišiel a ja som sa znervoznila ako nikdy. Okey, a čo teraz... koniec šk. roka sa blíži a ja som v paži. Rodičia mi dali ultimátum. Buď dobré známky, alebo žiadna akcia v lete. Prišla som domov nahnevaná ako nikdy, otvorila som knihy a biflila som sa... na každú hodinu. A povedala som si OK Bože možno z chémie budem mať tú blbú 4ku, ale z iných predmetov budu čisté proste, alebo aspon 2ky!
Pomaly som vychladla, a začala sa pýtať že Bože prečo, vlastne mam tu 3ku z tej písomky. A potom mi napadne, kokiii to som musela dostať až 3ku na to aby som sa začala učiť?!! A tak to ide teraz... bojím sa, že zle bude na konci, ale aj mám istotu, že nie nebojím sa, lebo Boh to porieši a ja sa hlavne budem učiť. a budem zodpovednejšia. ÁNO BUDEM SA UČIŤ! a proste BOH JE VAČŠÍ AKO škola...
