Z neba vločka padá,
na zem slzu pripomína.
Snáď niečo hľadá,
na cestu nevspomína.
A v kúte malá duša smúti,
za anielom ktorý len hlavou krúti,
//Že lietať chcel keď slnko zašlo
a vidieť tmu kým svetlo nepohlaslo,
kým radosť bolesť nevystrieda,,//
Na Edén súmrak padá,
túžba sa pripomína.
Padlý obeť hľadá,
pokušenie ruky vspína.
A duša malá smúti
za anielom ktorý jej hlavu múti.
A peruť bielu stráca,
ten úpis svojím pierkom spláca.
//a teraz kostra krídiel k zemi padá,
na jeho pleciach vidieť hada..
Svoj údel na plychkom perutí...//
On hľadal deń keď slnko zašlo,
pre sladký sen v ktorom niČ nevyhaslo.
a// keĎ padal k zemi v sladkom sne
krýdla mŕtve mal, viac s nimi neusne....
//
pierko k zemi padá,
tá vločka biela.
nepozdvihne k nebi.
viac neponesie sa na aniela....
