« Späť

Bože, kde si?

Bože, kde si?

Na začiatku Božieho slova, pri obraznom opise prvého hriechu našich prarodičov, zaznieva otázka: „Kde si?“ Otázku, ktorú Boh kladie ustráchanému, hanbiacemu a skrývajúcemu sa Adamovi. Neskôr otázka zaznieva opäť, ale tentokrát sa pýta človek:„Bože, kde si?“

Zvlášť táto otázka vyvstáva v príbehu trpiaceho Jóba, ale potom zaznieva i na ďalších stránkach Božieho Slova, i na stránkach histórie ľudstva a zaznieva aj dnes z úst sklamaných, opustených a trpiacich ľudí, ktorí sa pýtajú: „Bože, kde si?“

A Boh nemlčí – dáva odpoveď, ktorú dosvedčuje osobná skúsenosť mnohých postáv z Biblie, z histórie, ale aj zo súčasnosti, a to nielen svätcov. Odpoveď, ktorá znie: „Ja som s vami“.  Milujúci Boh je blízko nás – stále. A tak ako sa loďka dotýka hladiny mora a necháva sa ním unášať, tak aj naša existencia je nesená touto skutočnosťou.

Každý sme omylní, vrátane mňa. Každý z mojich omylov mi slúži na poučenie, no je jeden (paradoxne jeden z tých najväčších a dlhoročných) nad ktorým sa dnes už len po usmievam.Totiž niekedy som Boha vnímal ako toho, ktorý je kdesi v Anglicku, Taliansku, Francúzsku, že sa stará o ich životnú úroveň a že na nás Slovákov zabudol, že sme mu ľahostajní a vzdialení. Preto bol vzdialený a ľahostajný aj on mne – a tomu zodpovedalo aj moje prežívanie viery. Občasné, povrchné no predovšetkým neúprimné „plnenie si náboženských povinností“.

Avšak potom čo v jednej, mnou neplánovanej chvíli sa tento „vzdialený Boh“ sklonil ku mne, privinul ma do svojho náručia a prenikol svojou odpúšťajúcou láskou a po vyše dvadsiatich rokoch života s ním, kedy ma zvlášť v ťažkých chvíľach podopieral, či skôr niesol viem, že som sa mýlil. On bol, je a bude so mnou a je pre mňa darom, privilégiom žiť v jeho blízkosti, spoznávať jeho srdce, túžby.

Ježiš je s nami, nie preto, aby číhal na to, čo urobíme zlé a potom nás patrične potrestal, ale aby nám odpúšťal hriechy a pomáhal v našich pokušeniach a slabostiach. Jeho prítomnosť je nádejou pre naše pokazené a bolestivé vzťahy. On hľadí na naše útrapy a žiale a berie ich do svojich rúk (porov Ž10.14). Boh je s nami v našich trápeniach, či už v chorobách, neistotách, opustenosti a aj vtedy, keď nám smrť zobrala niekoho blízkeho. On zbiera naše slzy, ktoré počúva viac ako slová a  rozumie im. Ale je aj v našich obavách, keď sa pozeráme do budúcnosti a kladieme si otázku: „Čo bude ďalej???.“ Jeho blízkosť robí z tulákov pútnikov do nebeskej vlasti, do domu Otca.

Nachádzame sa v období adventu, očakávania Vianoc, kedy si nielen pripomíname, ale aj prežívame Ježišov príchod do tohto slzavého údolia. Kiežby Ježiš neostal za žiadnymi dverami ako vtedy v Betleheme. Kiežby ten, ktorý chce s nami kráčať na našej životnej púti a byť pre nás oporou a útechou v trápení, ale aj tešiť sa s nami vo chvíľach radosti, neostal len ako nejaký pozorovateľ. Niekto na vedľajšej koľaji, bez možnosti zasiahnuť svojou mocnou milosrdnou láskou, pretože to je niečo, čo mu spôsobuje bolesť podobnú ako vtedy, keď za nás trpel. A naopak, ak dovolíme, aby zaujal to miesto, ktoré mu patrí a po ktorom túži, ak sa s vierou a dôverou obrátime na Neho, s čím sa boríme, naplníme jeho srdce radosťou, ktorá zaplaví aj to naše.

Všetkým Vám prajem radostné, Bohom naplnené Vianoce.

Jozef Greš

Súvisiace články:

EMANUEL – Boh s nami  - prezentácia s hudbou a s automatickým prechodom snímok (pre spustenie je potrebné mať nainštalovaný PowerPoint).

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Jarmila Semanová
Jacques Phillipe vo svojej knihe Čas pre Boha nám pripomína,

že tak ako v Jeruzalemskom chráme bola svätyňa a uprostred nej svätyňa svätých,

tak aj v najhlbšom vnútri nášho srdca sa nachádza miesto - svätyňa svätých, kde

prebýva Boh.
Odoslané 17.12.2011 14:55.
Na život s Bohom sa môžeme pozerať z viacerých uhlov a pritom žiť jednu realitu.
Boh je s nami. Je v nás. A tiež ako hovorí sv. Pavol: „ ... v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“. (Sk 17.28).
Jedna skutočnosť vo viacerých podobách. To je to krásne na živote s ním, či v ňom.
Odoslané 18.12.2011 11:45 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Hmmm. Posledné obdobie som sa stretol s aspektom , že Boh odišiel do ústrania.Prestal vchádzať do môjho života a nejeden krát som si vravel "Kde si teraz , ked máš byť pri mne"?

Zmizol , stíchol a zbabelo zdrhol.Predostieral záujem ,ked som sa mu klaňal, ked som mu vdaku vzdával a ked nastal "prúser" zdrhol.Nuže toto bolo moje poznanie Boha v období ,ked som superil so svojou identitou,ked môj život bol a ešte je vo vysokej turbulencií zmien , sklamaní ,ale aj nových radostí a požehnaní.

Prestal som veriť na sladučkého "Deduška" z oblačiku".a nenaplnila ma charakteristika Boha ,ako sa traduje ľudom po veky. Odhalil svoju tvár,lebo som mu strhol závoj z tváre.
Odhodlal som sa k tomu kroku,lebo bol čas.

Padlo moje podozrenie , že je zbabelec , že je Bohom mrtvych. Priznávam , že ked som plával bahnom života som hodil celú zbabelosť na Boha.Jemu som protirečil,ale aj Jemu som nadával.Nebol som schopný povedať sám sebe "Pozri sa do zrkadla".

Prečo mrknúť do zrkadla?Lebo malo byť hrôzou vidieť svoju tvár , ako aj svoju omylnosť . Musel byť niekto pre mna hromozvodom a bol ním Boh.

Počas spánku mal som sen. Idem poľnou cestou , kde obe strany od cesty boli plné plodov Kukurice.Zatúlal som sa a zúfajuc a nadavajuc na to, že som sa stratil.V tom postava muža idúca oproti sa zjavila v plnej kráse. Žiaden sladučký zšenštený Ježiš ,ako ho vidíme na obrazoch našich kostolov.Ale upracovaný a stavaný muž so zarastenou bradou , zaprášenou tvárou,ale aj úsmevom v tvári.
Vraví mi "Pod a prejdi z tejto prašnej cesty a zavediem ťa na krásnu lúku".Nuž problém bol v tom "Uveríte náhodnemu okoloidúcemu , neučí nas dnešná doba byť opatrným a plný podozrievania?".Nuž ťažká úvaha , či ísť ,alebo neisť.

Ale chlap Kristus ma vezme za plece a vedie ma .Prejdeme peši velmi vela a zaujal má príbeh ,kde vraví o "Stratených ľudoch dnešnej doby".Prídeme na krásnu čistinku ,kde v jazierku číra voda je.Pán mi povie :Tibor umy si tvár. Bol som plný prachu , mal som pieskom zlepené oči . Voda oplachuje posledný prach a čo nevidím " Chlapa v ruchu a so smiechom na perách" , čo vraví : Už ma vidíš"?

Videl som milosrdný usmev a videl som Láskavy pohľad. Moje oči smutne vraveli "Prepáč,ak som ti nadával ,ak som ťa zaprísahal a plodil svoj hnev k Tebe".Uvedomoval som si , že Boha som odmietol sám.Že vo svojom hneve som zalepil oči svojej duše .

Ano tento sen mal vela s mojou realitou. Boli problémy vo vzťahu, nastúpila neprijemná choroba a teda frustrácia i hnev.Nuž odmietal som ho zlosťou svojho srdca.Sedím dnes v Nedelu na spovedi.Spovedá ma knaz plný láskaveho slova a Otcovskej starostlivosti. Naraz len vidím ,ako knaz je preč a vedla mna sedí na stoličke Ježiš. Vraviac mi :Už dávno som ti odpustil a ked chceš som tu pre Teba. Spoved skončila ,ked knaz ma rozhrešil. Precitám a cítim volnosť duše. Tiaž je preč.

Mal by som sa hanbiť za tie prapodivné pohľady na Boha, mal by som sa hanbiť za tu beznádej ,čo plávala mojím životom.Ale nehanbím sa ,lebo dnes viem , že aby som videl v živote Boha , tak si treba najprv umyť tvár.A možno potom poviem: Bol si so mnou a ďakujem Bože .A na záver?

Poviem len : Boh je ,ale opláchnime si najprv tvár milosťou Trojjediného Boha.
Boh žehnaj každému všetko dobre do nového týždna a ked hladate Boha , tak chodte si najprv umyť tvár.

BOH JE TU.
Odoslané 18.12.2011 22:33.