« Späť

Si to ty...

Si to Ty,
kto kríž mi sníma z ramena,
ako vietor z neba,
keď zlomená som, strápená...
Do srdca vojdeš
i bez pozvánky, klopania
a Tvoje dlane
všetky lúče zachránia...


Si to Ty,
kto dvíhal si ma zo zeme,
ako vietor z neba,
hoc často Ťa i sklameme...
Odpusť,
všetky hriechy, sklamania,
prosím, Bože...,
nech noc nahradia svitania...

napísal Lucia Lauková
14.10.2011 22:52
2031 Prezretí, 3 Komentáre
Priemerne (3 Hlasy)
Priemerné hodnotenie je 4.6666666666666705 hviezdičiek z 5.
Predchádzajúci Ďalej
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Jarmila Semanová
Ďakujem Ti, Lucka, je to veľmi pekné.

Aj keď celkom nerozumiem veršu: Do srdca vojdeš i bez pozvánky ....

... ako si to myslela?

" Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem ... " Zjv 3, 20
Odoslané 15.10.2011 13:12.
Lucia Lauková
myslela som to tak, že Boh k nám často vojde nepozorovane, bez toho aby sme si to uvedomili...a pomôže nám,hoci sme na neho možno nachvíľu pozabudliemoticon
Odoslané 15.10.2011 13:45 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Aha; ďakujem.
Odoslané 15.10.2011 14:54 ako reakcia na Lucia Lauková.