« Späť

Si to ty...

Si to Ty,
kto kríž mi sníma z ramena,
ako vietor z neba,
keď zlomená som, strápená...
Do srdca vojdeš
i bez pozvánky, klopania
a Tvoje dlane
všetky lúče zachránia...


Si to Ty,
kto dvíhal si ma zo zeme,
ako vietor z neba,
hoc často Ťa i sklameme...
Odpusť,
všetky hriechy, sklamania,
prosím, Bože...,
nech noc nahradia svitania...

Predchádzajúci Ďalej
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Jarmila Semanová
Ďakujem Ti, Lucka, je to veľmi pekné.

Aj keď celkom nerozumiem veršu: Do srdca vojdeš i bez pozvánky ....

... ako si to myslela?

" Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem ... " Zjv 3, 20
Odoslané 15.10.2011 13:12.
myslela som to tak, že Boh k nám často vojde nepozorovane, bez toho aby sme si to uvedomili...a pomôže nám,hoci sme na neho možno nachvíľu pozabudliemoticon
Odoslané 15.10.2011 13:45 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Odoslané 15.10.2011 14:54 ako reakcia na Lucia Lauková.