Toto tvrdenie som si uvedomila už veľmi dávno a v posledných mesiacoch sa mi to len potvrdilo. Nemyslím tým teraz slobodu len pri prejavoch Ducha na chválach či pri modlitbe v súkromí ale myslela som skôr úplnu slobodu v osobnom živote a vo všetkom konaní. Prvý náznak slobody som pocítila hneď po sviatosti birmovania a bola som z tých šťastnejších, pre ktorých vonkajší znak odzrkadľoval aj zmenu v srdci. Po pár dňoch som sa odvážila prísť medzi veriacich mladých ľudí a možno aj týmto spôsobom si ma Otec začal priťahovať bližšie. No aby som sa vrátila k tej slobode. Mala som na mysli slobodu od všetkého. Hlavne od materiálnych vecí, financií ale aj vzťahov a vlastných túžob. To teraz neznamená, že netúžim ako každá žena po nových jarných šatách s balerínkami ale viem, že všetko čo potrebujem dostanem od Neho :) A asi najpodstatnejšia sloboda je do pustenia sa aj ťažších vecí. Proste už nemám strach zo zlyhania a moje srdce neprahne po dokonalosti ale skôr po svätosti. Snažím sa každý deň uvedomovať si bezpodmienečnú lásku, ktorou nás Boh miluje. Všetko čo je pre mňa ťažké a miesta kde už nevládzem, čo je nad moje limity odovzávam Jemu a nemám výčitky neschopnosti ale myšlienky pokory a hlavne slobody. Chcem poukázať nato, že toto všetko som si uvedomila skrze Ducha Svätého a kto žije v spoločenstve s Ním určite sa pozerá aj na každodenné prekážky inak.