« Späť

Požehnaná premena

      Na hlbšej úrovni sa nedá hovoriť o dobrej alebo zlej modlitbe. Bez ohľadu na to, ako často sa musíme opätovne koncentrovať počas trvania jednotlivej modlitby, vždy získavame nesmierne veľa, V skutočnosti, čím väčšmi na nás útočia myšlienky, tým viac príležitostí sa nám ponúka, zvoliť si spomedzi všetkých vecí ( reprezentovanými našimi myšlienkami ) Boha, uprednostniť ho pred všetkým ostatným a náš vnútorný smäd slobodne nasmerovať na neho. V tom je podstata modlitby.

      Učiť sa obývať pri modlitbe hĺbky svojej duše a, keď je to potrebné, opätovne  sa sústreďovať, začína byť vlastne celkom jednoduché, upokojujúce a mimoriadne žiadúce - a len s minimom aktivity. Časom sa celý proces stane niečim úplne prirodzeným, ako keď sa zaostruje kamera a stačí ten najjemnejší dotyk, aby bol objekt zase v zábere. Tieto pokojné, Bohom obývané hlbiny duše sa stanú naším bežným životným prostredím, kde  sa budeme ocitať nielen počas modlitby, ale čoraz viac aj počas každodenného života.

      Začneme si raziť vnútorný kanál, priechod medzi povrchom a hlbinami našej duše, aby aj naše žitie na hladine vo svete pracovného dňa malo korene napojené na to  božské v jej vnútri. Kedykoľvek sa nám príležitostne naskytne chvíľka na modlitbu, povedzme, keď stojíme na červenú cestou domov, tie veľké bronzové dvere do vnútorného hradu, čo sa kedysi otvárali s vrzgotom a námahou, sa teraz, dobre naolejované praxou vnútornej modlitby, roztvoria dovnútra pri najmenšom dotyku.

       Životné výsledky tejto jednoduchej sebakontroly sú nesmierne hlboké. Božie svetlo a pokoj začnú zapĺňať čoraz viac našich bdelých chvíľ. Všetci, čo nás kedysi obťažovali, napĺňali nás hnevom či obavami, nás teraz míňajú temer nepovšimnuté. Netrpezlivosť a nevôľa začnú opadávať. Boh sám sa sáva spoločníkom naších dní a nocí, pravdou a vedomým centrom našej existencie. Ako nás pozýva veriť Matka Terézia :

     V tichu nájdeme novú energiu a skutočnú jednotu. Energia Boha bude našou energiou, aby sme mohli urobiť všetko tak         ako treba. Zjednotiť naše myšlienky s jeho myšlienkami, zjednotiť naše modlitby s jeho modlitbami, zjednotiť naše činy       s jeho činmi, náš život s jeho životom.

       Tento druh požehnanej premeny sa začína stávať realitou v našom vlastnom živote žiť naše konkrétne povolanie dôstojne a veľkodušne. Kľúč je teraz v našich rakách, treba ho začať len používať :

     Včerajšok je preč, zajtrajšok ešte nenastal.Máme len dnešok. Tak začnime.

 

 

 

Joseph Langford : Tajomný plameň Matky Terézie