Dnes svoju vďaku Stvoriteľovi za všetko, čím nám v tomto jarnom období kreje (pookrieva) dušu, vyjadrím predovšetkým obrazom. Jar je tak úžasne fotogenická. Aj keď v našich končinách ešte poriadne zaspatá, už mi srdce spieva tušením nového života, ktoré sa tak vehementne tlačí na svet...

Vďaka za jar na balkóne...

Som vďačná za balkón...

 

Ten kúsok očakávanej zelene v meste.

 

Vďaka za prvé jarné práce, prípravu na rast, ktorý ešte len príde.

 

Aj za cibuľku, čo po zime znova vyháňa zelené "cvíby" .

 

Vďaka za jar v kuchyni...

Vďaka za zelené bylinky - vitamíny, ktoré rastú aj v zime.

 

A za naklíčené zrná. Napríklad cícer. (Alebo hrášok?)

 

Som vďačná aj za nové misky na guláš. Dlho sa nedarilo nájsť také, čo nás nezruinujú a budú sa páčiť.

 

Vďaka za jar v prírode...

Som vďačná za farby...

 

... ktoré nás zdravia z ešte spiacej trávy.

 

Zem ešte zmrznutá, nepohrabaná... (stopy po krtkovi a myšiach)

 

Kruhy jarných cibuľovín zdravia zďaleka.

 

Tá jemnosť, nežnosť, žiarivá farba, radosť, živosť, jar...

 

Spolu s prebúdzajúcou sa prírodou chcem aj ja spievať Bohu chválu. A vďaku. Za energiu. Za radosť. Za život. Aj za námahu. Za slnko. Za teplo, i keď ešte trochu zubaté. Za výlety. Za vtáky, ktoré ešte stále lietajú na balkón. Za veselosť vrabcov. Za farbu kvetov. Za vôňu. I za to kýchanie, čo nás každým rokom trápi trochu viac. Za vzduch. Za slnko...

Chcem vzdávať vďaky aj za nepochopiteľné fungovanie zmyslov, ktoré premenia "elektromagnetické žiarenie" na nádherné obrazy a "tlakové vlny" na úžasné zvuky, melódie, reč... Ako je možné, že vidíme? Že počujeme? Že rozumieme... Zdá sa mi to tak nepochopiteľné. A že nám to všetko slúži nielen na orientáciu v priestore, ale tiež na potechu duše. Že vnímame nádheru toho všetkého...

Vďaka ti, Pane. Stvoril si nás tak nádherne...