"Nie je to ešte koniec vojny, ale viem, že mám priateľov, ktorí sa so mnou spájajú v modlitbe za pokoj," píše Myriam Liane zo Sýrie. Jej svedectvo v týchto dňoch koluje po celom svete v rámci prípravy na Svetové dni mládeže v Krakove. Chodila na ne od roku 2000. Tie posledné - brazílske - však boli podľa jej slov jedinečným zážitkom v jej živote. Svedectvo prinášame v plnom znení.
Od začiatku som sa na nich chcela zúčastniť, ale situácia v Sýrii bola veľmi ťažká - krajinu nebolo možné opustiť, všetky odlety boli možné len z letiska v Bejrúte (Libanon). Aj keď som opakovane obišla všetkých mojich priateľov, boli celkom ďaleko, a dokonca aj moja farnosť rezignovala z účastí na stretnutí mladých. Stručne povedané, musela som ísť sama. Najskôr som sa zúčastnila misijného týždňa v Sao Paulo. Nepatrila som do žiadnej zorganizovanej skupiny, tiež som so sebou nemala ani sýrsku vlajku, ktorá by mi umožnila vyniknúť v dave mladých z celého sveta. Na šťastie, miestna farnosť poprosila jednu z farníčok o ušitie vlajky pre moju krajinu. V Sao Paule a Rio de Janeiro som sa stretla s obrovskou vlnou sympatií a pohostinnosťou zo strany farnosti a rodín. Rozprávala som im o Sýrii, rozdávala som letáky o mojej rodnej krajine, ukazovala som na mape polohu ruín a historických miest, taktiež som rozprávala o svojom meste - Damasku, najstaršie obývané hlavné mesto na svete. Ľudia sa veľmi zaujímali o fotografie z týchto miest, o historické dedičstvo, civilizácie, archeologické náleziská ... Zatiaľ čo vždy, počas predchádzajúcich SDM, bolo pre mňa potešením prezentovať Sýriu, tento raz to bolo veľmi bolestivé – mnohé z týchto miest, o ktorých som hovorila, už vôbec neexistovali, alebo boli úplne zničené. Napriek tomu sa mojim poslucháčom Sýria zapáčila a mali túžbu ju kedysi navštíviť.
Počas krížovej cesty a záverečnej svätej omše, som stretla ohromné množstvo mladých ľudí z celého sveta. Cez katechézy v Riu som našla aj skupinu mladých z arabských krajín, ale - ako sa ukázalo - okrem mňa neprišiel zo Sýrie nikto.V Brazílii som strávila dva úžasné týždne plné modlitby a rôznych stretnutí či udalostí. Stretla som množstvo skvelých ľudí, čo viedlo k vytvoreniu nových priateľstiev. Aby som neostala sama, pripojila som sa k rôznym skupinkám a púťam – niekedy som sa pýtala ľudí, či by som ich mohla sprevádzať a dokonca raz aj Brazílčanky navrhli, aby som sa k nim pripojila. Všetci - kňazi, biskupi, mladí - mi kládli jednu a tú istú otázku: "Ako je to možné, že si prišla zo Sýrie, bez toho, aby ťa niekto doprevádzal ?" Putovanie som zakončila tak, akoby som bola od samého začiatku súčasťou nejakej organizovanej skupiny – pretože som mala mnoho nových priateľov, ktorí vyjadrili sympatie voči mne, rovnako tiež aj smútok zo situácie v Sýrii. Keď som sa vrátila z Brazílie, hrozilo veľké nebezpečenstvo, že Sýria bude napadnutá, 28. augusta 2013 som napísala priateľom – tým, ktorých som spoznala v Riu, ako aj ďalším z predchádzajúcich Svetových Dní Mládeže, aby sa modlili a zapálili sviečku za mier v Sýrii a jej obyvateľov. Siedmeho septembra sme sa za pokoj v Sýrii modlili spolu s pápežom Františkom ... Vďaka Bohu sa podarilo vyhnúť konfliktu. Nie je to ešte koniec vojny, ale viem, že mám priateľov, ktorí sa so mnou spájajú v modlitbe za pokoj. SDM prinášajú možnosť spoznať nových ľudí či podeliť sa o svoju kultúru. Ale to nie je všetko. Sú taktiež príležitosťou modliť sa za seba navzájom.
Zdroj: Krakov2016.com
Preložila: Antónia Polovková
