Eliášovým nástupcom v prorockom poslaní sa stal Elizeus. Keď Eliáš spoznal čas svojho odchodu, hodil na orajúceho muža symbolicky svoj plášť. Aj on urobil veľa zázrakov popri svojich napomenutiach. A hoci mnohí moderní biblisti konštatujú, že ide o legendy, každopádne udalosti, či sa už stali alebo nie, majú hlboký náučný charakter pre prehĺbenie našej viery.

Najznámejší z príbehov o Elizeovi je ten, kde uzdravil veliteľa Námana. Tento bol vo veľkej úcte u svojho kráľa, pretože jeho zásluhou Aramejčania víťazili.

Aramejskí vojaci zajali aj malé dievča, ktoré dali za slúžku Námanovej manželke. Vtedy vysvitlo, že Náman ochorel na malomocenstvo, čo ešte dnes v mnohých krajinách sveta znamená izoláciu človeka od rodiny, priateľov a riadneho spôsobu života....Spomenieme si, že ich liečil aj Ježiš, aj na bozk svätého Františka malomocnému, ktorý mu neublížil, ale naopak, prispel k jeho obráteniu. Aj na hrdinu povýšeného ku cti oltára pátra Damiána de Veustera, zdravého, silného flámskeho roľníka a neskôr kńaza, ktorý s takto postihnutými strávil a nakoniec obetoval život. Strašná choroba....

Dievča pri istej príležitosti povie svojej panej: " Keby pán zašiel za prorokom do mojej krajiny, Samárie, určite by ho vyliečil!" Po dlhšom zdráhaní, s odporúčaním svojho kráľa, sa vydal na cestu. Keď  boli na mieste, Náman očakával prinajmenšom nejaké drahé liečivé masti alebo bylinné kúpele, alebo aspoň modlitby a vkladanie rúk nad ním, ale Elizeus mu odkazuje: "Choď a  okúp sa sedemkrát v Jordáne a potom ozdravieš!"

Rozzúrený Náman to považoval prinajmenšom za zlý vtip. Či nemajú doma dosť čistejších riek a potokov, ako tento Jordán? Nie, toto nečakal a dal sa na odchod....iba sluhovia ho presvedčili, že keby prorok žiadal viac, či by ho neposlúchol. Nuž si povedal, že nemá čo stratiť a zostúpil, ako mu Elizeus povedal, sedemkrát do vôd Jordánu. Keď vyšiel, podľa Písma   "jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca."

Uzdravený sa chcel prorokovi odvďačiť, ten však neprijal žiaden dar, lebo už on vedel, že jedine Boh, Pán uzdravuje.

°°°°°°°°

Dalo by sa pokračovať o zázračných uzdraveniach Ježišových, o tých na príhovor Panny Márie až do dnešných dní.

Stredobodom príbehu je však niečo iné. Pokora a dôvera. Urobiť pre svoje uzdravenie- a to nemusí byť telesné, ale oveľa viac to duševné a duchovné aj to, o čom si myslím, že to podľa môjho názoru a vzdelania neobstojí. Vedieť prijať aj skromnú radu. Napríklad radu a pokánie, ktoré mi dá kňaz v spovednici pri sviatosti zmierenia. Pretože on tam zastupuje najlepšieho lekára nad lekárov- Ježiša.

Vráťme sa k dôvere v moc tejto sviatosti. Ustanovil ju Pán pre naše uzdravenie z hriechov a ako sa bude moja dôvera stupňovať, narastie moja sila v zápase s pokušením i hriechom. A nezriedka radosť z duševného pokoja už priniesla i uzdravenie z telesných chorôb.

Na púti v Lurdoch sa vystriedajú kvantá ľudí. Sú dokázané početné uzdravenia, Cirkev vo svojej opatrnosti ani sto z nich neuznala za zázraky, ale sú státisíce obrátení a odhodlaní -aj ak sa nevrátilo telesné zdravie, prišiel pokoj v duši a vedomie, že Boh nám chce len to najlepšie.