« Späť

Boh zasiahol: nevypadla z okna

Boh zasiahol: nevypadla z okna

Asi v strede duchovnej obnovy Boh dal mojej manželke sen: Juditka bola v ohrození. Manželka videla, ako Juditka bola v nebezpečenstve života a taktiež, že tá nehoda nebola úmyselná. Ale skončila jej smrťou a po tej zrážke mala krvavé oči, podliate. Manželka sa strhla zo sna a dlhšie nemohla zaspať.

 

Svedectvo

Nevypadla z okna

V lete 2012 sme sa s manželkou Evičkou a našimi štyrmi deťmi (hoci ich máme päť) zúčastnili jednej duchovnej obnovy pre manželov v Banskej Bystrici. Bol to požehnaný kurz; veľa manželských párov si tam obnoví svoj vzťah navzájom, ba sú dokonca svedectvá, že táto obnova dokázala nejeden rozpadajúci sa vzťah zachrániť. V tomto svedectve však nechcem primárne hovoriť o požehnaniach, ktoré sme si my odtiaľ odniesli, ale o tom, ako nám tam Boh zachránil dcérku Juditku Alžbetku (5).

Asi v strede duchovnej obnovy Boh dal mojej manželke sen: Juditka bola v ohrození. Manželka videla, ako Juditka bola v nebezpečenstve života a taktiež, že tá nehoda nebola úmyselná. Ale skončila jej smrťou a po tej zrážke mala krvavé oči, podliate. Manželka sa strhla zo sna a dlhšie nemohla zaspať.

Hneď, ako mi manželka o tom povedala, boli sme akurát na chodníku a ponáhľali sme sa na jednu z prednášok, Duch Svätý ma pohol, aby sme sa za ňu okamžite modlili. Modlíme sa vždy o ochranu svojich detí, a Boh ich skutočne už mnohokrát zachránil od veľkých zranení, ba smrteľných úrazov. Ale teraz sme sa modlili o osobitnú ochranu pre Juditku, vzývali sme Boha, aby nad ňou a jej činmi bdel, dával na ňu pozor a aby jej Boh pridelili ešte jedného anjela na ochranu. Lebo ako vieme, každý z nás má jedného ochranného anjela – je to osobitný prejav lásky Boha k nám. Len otázne je, či (aspoň) kresťania s ním spolupracujú.

Keď je dieťa pod ochranou Boha... rodič si môže oddýchnuť, môže sa uspokojiť, že dieťa je v tej najlepšej starostlivosti. Tak aj my: Juditka bola v skupine s animátorkou a my sme mohli ísť spokojne na prednášku.

Nebezpečenstvo, pred ktorým nás Boh varoval vo sne, však malo prísť až na večer. Dozvedeli sme sa to až sprostredkovane od staršej dcérky, Sárky. Ako sa tak deti hrali pred internátom, kde boli ubytované celé rodiny aj s deťmi, napadlo ich, že sa pôjdu hrať ku jedným na bunku. Boli ubytovaní na ôsmom poschodí a zábavné pre deti bolo už aj jazdenie na výťahu.

Tieto staré, za komunizmu vybudované internáty, majú aj jeden nedostatok: parapety okien sú veľmi nízko, azda 50 cm od podlahy. Ako sa tak hrali, Juditku napadlo liezť do okna, chcela si sadnúť na parapetu a vari mať pekný výhľad, lebo internát bol postavený na kopci. Okolo večera býva už unavená... Nebezpečenstvo pádu z okna dole bolo zjavné. Lenže nik dospelý v tej bunke nebol, len hrajúce sa deti.

A tu zasiahol Boh pomocou jedného staršieho dievčatka, ktoré si všimlo, ako sa Juditka škriabe do otvoreného okna. Dohováralo jej, že je nebezpečné tam loziť, ale dcérka, ktorá bola akurát v období vzdoru a budovania si osobnosti, odmietala také napomenutie a naschvál sa tam driapala – keď jej niekto niečo zakazuje, ona to práve stoj čo stoj chce vyskúšať. A tak sa násilím tlačila do okna: veď ona si len chce sadnúť na parapet!

Našťastie sa ono staršie dievčatko nevzdalo a vytrhlo ju z okna, ba i po zadku jej dala. My rodičia, keď sme sa to dozvedeli, sme si mohli len približne predstaviť, ako blízko bola naša dcérka od veľkého nešťastia. Prechádzal nám mráz po chrbte. Ale Boh zasiahol, pridal jej ochranného anjela a zachránil ju od smrti – pádu z 8. poschodia vysokej internátnej budovy.

Keď sme sa spamätali zo šoku, akoby sme si naspäť premietali film záchrany našej dcérky: sen, v ktorom nás Boh upozornil na hroziace nebezpečenstvo, okamžitý popud na modlitbu za osobitnú ochranu a zásah Boha, ktorý si tak rád na dobré skutky používa ľudí (len koľkí sú ochotní spolupracovať s jeho vôľou?).

Najlepšie je dieťa zveriť pod ochranu Boha. Tam je dieťa najistejšie. Ak by chcel rodič všetko ustriehnuť a od všetkého nebezpečenstva dieťa ochrániť – ešte by sa to teoreticky dalo u jedného dieťaťa. Ale len teoreticky: lebo to by musel byť stále pri ňom a nad ním. Ale u troch, štyroch a viac detí rodič nemá šancu všetko ustriehnuť. Ideálne je zveriť ochranu detí do najlepších rúk a to sú Božie. Samozrejme, treba urobiť zo strany rodiča to najlepšie, čo sa dá, a všetko, čo sa dá, nezakrývať Bohom svoju lenivosť, ale kto sa chce spoľahnúť len na svoje sily: je úbožiak. Veď kresťanovi ponúka svoju pomoc najlepší Pomocník, aký je len možný a to: Ježiš Kristus. On má neobmedzenú moc nad ľuďmi, duchmi, anjelmi i vecami a udalosťami. A tú použil aj na záchranu našej dcérky: Tebe, Ježiš, nášmu Záchrancovi, ktorému som odovzdal svoj život a ochranu svojej rodiny, veľmi, veľmi ďakujem!

Štefan Patrik Kováč

PS Ak ťa sestra, brat, oslovilo toto svedectvo, ZDIEĽAJ (facebook...), aby povzbudilo aj iných a aby sa vzdala úcta a sláva Pomocníkovi. Ale najmä: Ver, ver, ver! Veríš, že cez vieru dosiahneš VŠETKO?

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Ešte poznámka ku fotografii: Juditka Alžbetka je na nej vľavo s tortou: je na nej šesť sviečok, koncom októbra 2012 totiž oslávila 6 rôčikov. No nie je milá?
Odoslané 1.11.2012 17:13.
Štefan Patrik nechcela som komentovať, ale musím. Som detská sestra, som veriaca katolíčka a na našich duchovných obnovách s deťmi sa o deti stará dospelý! Vážim si tvoju vieru ale nechápem, ako môžu deti rôznych vekových kategórií - aj 5-ročné zostať bez dohľadu... Moja viera je silná ale to je nezodpovedné a nemá to s vierou nič spoločné! Boh nám dal zodpovednosť za naše deti. Ošetrovala som mnohé deti, ktoré nemali až takú "ochranu" od všetkých anjelov a pre nezodpovednosť dospelých veľmi trpeli. Mnohé z nich zostali na celý život telesne poznačené a znevýhodnené. Nemám slov. To je nezodpovednosť a nič iné. viera v Boha nás nikdy nemá robiť ľahkovážnymi a bezstarostnými takýmto spôsobom. Plakala som už mnoho ráz pre a s tými rodičmi, lebo sa nedalo vrátiť späť to, čo spôsobila ľudská nerozvážnosť vlastným deťom.
Odoslané 1.11.2012 18:23.
Pokoj tebe, Mária. Áno, vedel som, že to môže vyvolať aj takéto reakcie, napriek tomu som to tu dal. Nuž, vysvetľujem to v poslednom odstavci. Nechcem v žiadnom prípade hovoriť alebo zakrývať lenivosť rodičov, alebo ich ľahkovážnosť, to by Boh určite nepomohol.
Ale: bolo to v čase, keď sa deti hrali spolu pred internátom. Vtedy nemajú animátora. Toto svedectvo chcelo poukázať na to, že nemôžeme všetko ustriehnuť. Koľko ty máš detí? Keď máš viac detí... jednoducho to nejde AK CHCEŠ VLASTNÝMI SILAMI zabrániť úrazu, TY VLASTNÝMI SILAMI ich ochrániť: Boh ťa preverí. Prečo nechceš VŠETKU (tú, ktorá však nie je lenivosťou a ľahkovážnosťou, ako píšeš!) staroslivosť a ochranu detí DAŤ Pomocníkovi?
Odoslané 1.11.2012 18:32 ako reakcia na Mária Künzl.
Boh pomáha každému a vždy... viem, že deti sú živé a nedá sa chrániť ich na každom kroku, mnohokrát by však náš prístup zabránil nepotrebným nešťastiam... je škoda, ak to musia rodičia skutočne zažiť aby pochopili...
Odoslané 1.11.2012 19:03.
Moji drahí zlatí priatelia, budem aj ja troška reagovať, ak môžem...
V prvom rade ďakujem Števkovi za krásne svedectvo oddanosti do vôle Božej. Z môjho pohľadu urobil všetko, čo mohli, samozrejme, z duchovného hľadiska maximum. Čo sa týka z fyzického, je to vždy a bude sporná téma, lebo naozaj nie je možné, aby rodičia ustrážili vždy svoje deti. Jednoducho sa to nedá. Hovorím podľa seba, lebo viem, že to nie je možné...Pri viacerých deťoch som sa naučila zverovať svoje deti pod mocnú ochranu Mamičky Márie. Vždy som ju prosila, aj prosím, keď odchádzam z domu: Drahá Mamička Panna Mária, ja odchádzam preč, moje deti sú samé (keď je manžel tiež v práci), prosím ťa, rozprestri nad nimi svoj ochranný plášť a ochráň ich od všetkého zlého...
Mojich päť detí jednoducho veľmi skoro bolo odkázaných samé na seba, lebo na "materských" som nebývala dlho, vždy bolo potrebné zarobiť peniaze na živobytie. Pamätám si napríklad na také momenty, kedy mi dcérka, ktorá chodila iba do ôsmej triedy ZŠ ráno s plačom volala, že náš Jakubko, najmladší synček, ktorý nemal v tom období ani tri roky, sa jej vzpriečil a ani za nič na svete jej nechce ísť do tej škôlky...v pozadí v tom telefóne som počula, ako veľmi plače a kričí...a ona, sama ešte dieťa, musela urobiť všetko pre to, aby použila svoju diplomaciu a lásku ku svojim bratom (lebo vodila do tej škôlky naraz dvoch, aj o rok staršieho Miška), vystrojiť ich, potom seba, pozamykať dom, doviesť ich do tej škôlky a ešte sama musela stihnúť svoje vyučovanie...
Ja som jej po tom telefóne dodala sily a prosila tiež Pána Boha o pomoc...A Pán všetko obrátil na dobré...Lucinka dnes študuje a chce učiť detičky na 1.stupni ZŠ, lebo objavila v srdci radosť a lásku k tým malým krásnym a bezbranným tvorom...)))
Viem, musela veľmi rýchlo dospieť, ale sama mi dnes ďakuje, že všetkému potrebnému pre život sa naučila vo svojej rodine, ale najviac na svete je rada, že má toľko bratov, súrodencov, že keď príde domov, vždy ju doma niekto privíta a tešia sa navzájom zo svojej prítomnosti.
Viem, odbočila som troška od témy, prosím za prepáčenie, ale tá pointa je vlastne až tu, na konci: Chcem ďakovať Pánovi a Panne Márii, že sa mojim deťom nestalo za to obdobie, kedy boli odkázaní "sami na seba", nič zlé, že nás neustále ochraňujú Dve milujúce Srdcia a že my, rodičia, sa vždy môžeme na Ne obrátiť, keď nás pracovné povinnosti zavedú za svojimi povinnosťami...
Vďaka ti, drahé Najsvätejšie Srdce Ježišovo!
Vďaka ti, prečisté Srdce Panny Márie!
S láskou vaša sestra v Kristu+
Odoslané 1.11.2012 19:59.
Mária, ešte jedna reakcia. Viem, že to myslíš dobre, ale... Toto je zásadná vec v našom duchovnom živote. Odhliadnuc teraz od zakrývania svojej pohodlnosti ako rodičov a lenivosti "vierou": ide o to, Mária, či si človek vie zabezpečiť veci sám a VTEDY NEPOTREBUJE BOHA /!/, alebo sa VO VŠETKO VIE SPOĽAHNÚŤ NA VŠEMOHÚCEHO. To prvé je - priamo povedané - hriech. Píšeš, že máš veľkú vieru, ale... Avšak, Mária, hovorím ti v pravde, Boh chce našu vieru bez toho ALE. Píšeš, že si ošetrovala mnohé deti... Ale ja mám pre teba otázku: modlili sa ich rodičia s vierou o ich ochranu? Alebo náš Boh nie je taký mocný, nedokázal ich ochániť? Máme takého slabého Boha?
Mária, ak skutočne uveríš, že Boh ti deti ochráni, tak ON ICH SKUTOČNE OCHRÁNI, aj keď "prikryje" nejakú chybu rodičov, či priamo nahradí ich nedokonalosti. Jedine ON je DOKONALÝ a dokáže DOKONALE ochrániť moje deti. Jemu za to chvála! Aleluja! Som šťastný, že mám TAKÉHOTO Pomocníka, ktorý je VŠEMOCNÝ a nie nejakého slabého pánbožka. Môj Boh je moje všetko. A aj vy, čo si toto budete čítať, verte, ŽE KEĎ MÁTE BOHA, MÁTE VŠETKO.
Odoslané 1.11.2012 21:08 ako reakcia na Mária Künzl.
Je dobré vždy a vo všetkom sa spoliehať na Pána. Presne ako je napísané: "Keď Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia." (pokojne si tam môžeme doplniť namiesto "mesto" - dieťa) Deti sú slovami básnika "živé klbká nepokoja. Neposedia, nepostoja..." Ich anjel strážny sa "namaká", aby ich ustrážil, to nie je v silách človeka predvídať všetko a ustrážiť dieťa pred akýmkoľvek nebezpečenstvom.
Naozaj jediná istota je odovzdať ich pod ochranu Božiu.

Ale chápem aj Máriu. Nemôžeme na druhej strane ostať v nezodpovednej ľahostajnosti - však Boh sa postará. Dospelí sú za deti zodpovední a musia urobiť všetko, čo sa dá, aby ich ochránili. Ak sa nedá, tak sa nedá, vtedy ich naozaj len pod ochranu božiu zveríme. Áno, môže sa stať, že deti sa nejako vyparia, ani nikto nevie kedy a ako. Stane sa, sú to naozaj výmyselné tvory. Neviem, kto mal na vaše deti v tom čase dávať pozor, ale z článku (a aj z komentárov) to naozaj tak vyznieva, že nikto. A to sa mi tiež vidí trošku nezodpovedné, nechať deti v tak malom veku samé na seba. Aby mohli chodiť kam chcú, voziť sa výťahom a prípadne aj vypadnúť z okna.
Možno je to len zdanie, pretože túto časť príbehu si nepokladal za dôležitú, ale Máriinu reakciu úplne chápem.
Odoslané 1.11.2012 21:13.
Áno, tiež, EvičkaB, súhlasím, rodičia nesmú prikrývať "vierou" svoju nezodpovednú ľahostajnosť. Na druhú stranu, AK UVERÍŠ, že ich Boh ochráni, môžeš ich aj nechať hrať pred internátom alebo na ihrisku alebo na dvore doma. Žehnám.
Odoslané 1.11.2012 21:23 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Ďakujem za tento blog. Zdieľam. Milujem svojho synčeka a dal by som všetko za jeho ochranu, ale tiež si uvedomujme, že skôr, či neskôr prídu nebezpečné situácie, ktoré nebudem vedieť ustriehnuť. Váš blog ma motivoval. Budem sa stále modliť za ochranu svojich detí.
Odoslané 2.11.2012 9:43.
Priatelia, MáriaK a EvaB, my, ktorých povolal Boh na evajelizovanie (ale nevolá každého kresťana?), musíme niektoré veci posudzovať prísnejšie. Aj odhaľovať nevieru za nálepkou viery. Verte mi, že moja úloha nie je až tak vďačná: niekedy musím mocne zatriasť olivovníkom, aby som z neho dostal aspoň jeden plod. Musím pohnúť stojaté vody "pokojného" katolíckeho "verenia", aby som ľudí pozval do živého vzťahu so živým Bohom. Zničiť tú škatuľku, do ktorého si katolíci uzavreli svojho pánbožka a ohlásiť: Je tu Večný a Všemocný. Môžeš zažívať jeho moc, ale musíš uveriť.

Opakujem: je jasné a prirodzené, že musíš ako rodič urobiť všetko na ochranu svojich detí, ale ak sa spoliehaš na svoje sily, skončíš presne tak, ako MáriaK popisuje, čomu sa - paradoxne - chcela vyhnúť. BOH PREVERÍ TVOJE SILY (k tejto téme pozri www.facebook.com/s.p.kovac vyučovanie POTREBUJEME NEŠŤASTIA?). Tak ktorá cesta je lepšia: prijať VIEROU pomoc od Pomocníka - Boha alebo mu povedať: ďakujem, nepotrebujem tvoju pomoc, ja som zodpovedná a ja sa o svoje deti postarám? Lebo TOTO VLASTNE presvitá na pozadí MariinýchK slov.

Braček Martin Lojek, ty si pochopil, o čom je to svedectvo. Žehnám ti. Modlitby!
Odoslané 5.11.2012 11:27 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Aj ja sa pýtam - kto sa mal starať o deti keď ste mali prednášku?

Verím v silu modlitby, ale ak si toto prečíta ustráchaná mamička tak asi ťažko pôjde na ducháče.

Viem, aké to je ustrážiť viac deti, bez pomoci anjelov to nejde, tiež si však myslím, že je dôležitá aj naša ostražitosť a predvídavosť.

Vďaka
Odoslané 4.11.2012 21:12 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Ahoj Jarmila. Keď sme mali prednášku, o deti sa starali animátori a svoju prácu si robili veľmi dobre. Ale toto svedectvo NIE JE O HLADANÍ VINNÍKA, ALE je napísané na oslavu Boha. Takze aj ustráchané mamičky mozu ísť na ducháče, ale Boh ich pozýva MAŤ VIERU, ZE BOH VZDY OCHRANI ICH DETI. Hovorím VŽDY. Alebo človek neverí, ze Boh moze jeho/jej deti uchranit aj vtedy, ked nieco/niekto zlyha, alebo ludske sily nestacia na to? Praveze Boh cloveka vystavuje takymto situaciam, kde si MUSÍ uvedomit, ze LUDSKE SILY NESTACIA - ABY ASPON VTEDY UZNALI BOZIU VSEMOCNOST. Ja sa na Boha spolieham vo vsetkom a preto VIEM, ze su moje deti v bezpeci. Boh je moje vsetko. A pozyvam cez toto svedectvo do takehoto vztahu s Bohom aj teba.
Odoslané 5.11.2012 12:09 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Milé sestričky, musím si zastať Števka v tejto veľkej a absolútnej dôvere v Boha, Božiu pomoc a to, že má v Bohu maximálnu istotu.
Prečo mi je taký blízky? Pretože vníma vieru v Boha tak, ako to presne cítim aj ja. Keď si v mysli vynorím aspoň zlomok, desatinu toho času, kedy boli naše deti odkázané samy na seba, museli by ste ma odsúdiť...
Všetky dobre vieme, že náš štát sa nestará o mnohopočetné rodiny zvlášť výnimočne, ani nijako nadštandardne, a po troch rokoch veku dieťaťa matka nedostane už žiadny príspevok od štátu, hoci jej starostlivosť o dieťa zostala. Opatrovateľky detí v našich pomeroch sú luxusom a môže o nich snívať nejedna rodina. Sama som toho názoru, že ak by sa o moje deti mala starať opatrovateľka, tak by to značilo, že mám na zaplatenie jej mzdy a to by som sa radšej takého luxusu vzdala a starala sa o ne sama aj trebárs do desiatich rokov života detí.
A tak vždy, keď mi malo najmladšie dieťa tri roky, išla som do práce. Aj manžel pracoval. Pracovali sme rôzne, na smeny. Opatrovanie detí sme riešili tiež rôzne. Raz sme sa im venovali my, rodičia, inokedy starí rodičia, a inokedy boli odkázané naozaj samy na seba. Hlavne po mojom piatom dieťati zodpovednosť za najmladšie deti sme prenechali najstarším deťom, ako som už uviedla aj v príspevku hore.
Stať sa mohlo všeličo...Niekedy boli samé len hodinu, alebo pol hodinu, ale my sme "museli" dôverovať Bohu. Ak by som bola ustráchaná a neustále myslela na deti, čo by mi to osožilo? Aká by bola moja viera? Dovolím si tvrdiť, že ak sa utiekame k Bohu v pokore, ale najmä vo viere, tak Pán si svojich verných uchráni. Vždy. Ale naozaj musíme mať vieru pevnú a živú.
My nesmieme vidieť v Števkovi iba tento okamih, ktorý nám tu opisuje a urobiť si z neho unáhlený záver...My musíme vidieť v jeho živote a v živote jeho rodinky, že milujú Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou a mysľou. Že je to tak, svedčí o tom jeho výpoveď, že im Boh zjavil ohrozenie ich dcérky. A oni nemohli ale vedieť, kedy a ako a čo presne sa stane...Ale uverili, že sa to stane, uverili, že sám Boh ich varuje a ihneď začali sa k Bohu prihovárať za záchranu života ich dieťaťa. Ale nepanikárili, ich viera nebola ustráchaná, bojácna, oni VEDELI, že Boh RIADI NAŠE ŽIVOTY i tomu, že je to On, kto môže zmeniť kolobeh vecí a urobiť zázrak. Oni nemohli vedieť, kedy sa to udeje. Ale varovanie z neba zobrali vážne.
Pán predsa povedal, kde sú dvaja, traja v mojom mene, tam som aj ja s nimi. A oni vedno spolu prosili. A verili. Urobili čo najviac mohli, a za tento počin im patrí môj obdiv a úcta. A Boh sa im odmenil za ich živú vieru.
Ďakujem, že ste mali trpezlivosť si ma "vypočuť".
Odoslané 5.11.2012 20:15.
Veľmi krásne, Boh skutočne je úžasný... emoticon +
Odoslané 5.11.2012 21:28.
Evka mňa iba prekvapilo vymazávanie pri tak krásnom svedectve.
Veď ak nechce diskutovať ... rešpektujem.
emoticon
Viac na maminách.
Odoslané 5.11.2012 21:38 ako reakcia na Eva Vráblová.
Mária Kunzl, Eva Baranovičová, Jarmila Haragová som rád, že ste dostali svoju odpoveď a tá je v príspevku sestričky Evičky Vráblovej. Dobre si ju prečítajte, premeditujte a pozrite sa v pravde na "kvalitu" svojej viery. Prepáč, EvaB, v to silno pochybujem, že "nemáš problém uveriť Bohu, že sa postará o tvoje deti aj keď niečo zanedbáš". Tvoje príspevky hovoria o inom. Ale nechávam to Bohu.
Prečo boli vymazané vaše príspevky? A ešte budú? Pretože ste V PRVOM RADE NEVZDALI SLÁVU OTCOVI - Bohu, za život zachráneného nášho dieťaťa, ALE ste išli hľadať vinníka a dokonca Mária Kunzl si dovolila hodnotiť čo je viera a čo nie a že je to nezodpovednosť. Pýtam sa: to je nezodpovednosť, že sme sa spolahli na Pána, že on ju ochráni? Ale to som tam nechal, aby sa kazdý mohol rozhodnúť, či chce VERIT vo VŠETKOM Bohu, alebo LEN V NIECOM a v niečom si ZABEZPEČÍ VECI SÁM. Boh takúto vieru nechce: bud radšej studený ako vlažný, raz sa aspon mozes stat horúcim. Ja sa VO VSETKOM spolahýnam na Boha a všetko mu odovzdávam.
Napísali ste v tých príspevkoch "CHVÁLA BOHU ZA ZÁCHRANU ŽIVOTA"? Vzdali ste chválu Bohu? To vás ani nenapadlo. To hlavné vás nenapadne?
Vy totiž odvádzate JALOVYMI DEBATAMI od hlavného posolstva toho svedectva a to bude vymazávané. Lebo ŠKODÍTE Bohu - nie mne.
Mozete mi napísať správu, ked v niečom pochybujete, ale nebudete svojim prístupom brať slávu Bohu. To nedovolím. V tom som radikálny.

Žehnám Miške Gnebusovej, že ju ani vaše jalové reči neodviedli od HLAVNÉHO: vzdala vďaku Bohu. Poučte sa aspoň od mladých so živou vierou. To je moje odporučenie.
Odoslané 8.11.2012 5:42 ako reakcia na Eva Vráblová.
Tiež som celý deň uvažovala či reagovať. Viete nie som zvyknutá, aby mi niekto diktoval čo mám napísať.

Ale toto vám musím napísať.
Žehnám Vám aj vašej rodinke.
emoticon
Odoslané 6.11.2012 22:36 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
A ja sa ti chcem, Jarmila, poďakovať za žehnanie mojej rodine. Opatujem žehnanie: nech ťa sprevádza Pán. Nediktujem ľuďom, čo majú písať, ale hodnotím to, čo píšu. Kritérium pre mňa je: aby sa nebrala sláva Bohu. Agresívne príspevky jednoducho odstránim, nebudem sa nimi ani zaoberať.
Nevedomých sa snažím poučiť (ak to prijmú). Teraz sa modlím, aby tým ženám vysvetlil Boh JEHO SPôSOBOM to, čo nechcú prijať odo mňa. Verím, že to príde v najbližšom čase.

PROSBA. Bratia a sestry, modlite sa za evanjelizáciu nášho Spoločenstva Živá voda v Dolnej Krupej túto sobotu: 10.11.2012. Máme slovo, žeby tam mohlo prísť aj k fyzickému uzdraveniu, ak tam Pán nájde vieru. Potrebujeme modlitbovú podporu. Vďaka.
Odoslané 7.11.2012 11:58 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Nech je Bohu chvála. Nech nás nikdy nenapadne súdiť - ani "akože" z dobrých pohnútok, lebo ten, kto súdi, tomu hrozí, že bude súdený. Nech nás nikdy nenapadne hodnotiť, čo je vnútri druhých, ale aby sme sa pozerali v pokore do vlastného vnútra a to prvé nechali (aj súdenie) Bohu. Lebo Boh hovorí: "Nesúdte!" a vie prečo to prikazuje - aký úbohý je úsudok úbohých ľudí, čo nevidia do vnútra iných. Pozývam vás, bratia a sestry, aby nás nikdy nenapadlo brať slávu Bohu ZA NIJAKÝCH OKOLNOSTÍ - ale VŽDY vzdať chválu živému Bohu.
Ja pozývam do vzťahu s živým Bohom. Vyznajme svoj hriech neviery. Lebo ten je azda najvačší.
Odoslané 11.11.2012 21:23 ako reakcia na Mária Künzl.
Už raz som reagovala Štefan Patrik na Tvoje vyučovanie. Presviedčala som Ťa, že Boh pomáha každému a že vždy vypočuje prosby, len nie v čase, v ktorom my chceme a prosíme ale v čase, ktorý určí On sám. Samozrejme, že je dôležité sa modliť, ale myslíš si, že deti, ktoré zatiaľ nepoznali Boha a nemodlia sa k nemu, sú mu ľahostajné a nezaujíma sa o ne? Veď Boh je Bohom veriacich aj neveriacich. Iste, aj v žalme 55,23 sa hovorí, že ak svoj problém odovzdáš Pánovi, On sa postará. Nechápem len, akým právom Ty poúčas sestry a ešte ich vyzývaš aj na vyznanie hriechu svojej nevery. Je jasné, že Bohu treba ďakovať a vzdávať chválu každý deň a neustále, to my predsa vieme, sama Evička B. má blog na vzdávanie vďaky a ďakovaniu Pánovi.Tak Tvojmu poúčaniu ja nerozumiem. Ja patrím medzi ľudí nadšených z Boha, som len dvojročný obrátenec, ktorí Boha chvália a ďakujú mu za všetkých okolností a všade. Sama si myslím, že ešte by som mohla viac, zatiaľ mi to nejde. Rada sa nechávam poučiť, ale tam, kde niekto neradí akým spôsobom a za čo mám byť Bohu vďačná
Odoslané 9.11.2012 13:15 ako reakcia na Stefan Patrik Kovac.
Ukazujem 1 - 20 z 25 výsledkov.
z 2