Keď som bola malá (menšia ako teraz) :D ako všetky malé dievčatá v tej dobe, snívala som o tom, že budem princezná, alebo že som princezná, jednoducho som si predstavovala aké to môže byť kebyže som princeznou. Obliekala som si šaty, ktoré som našla starej mame v skrini a boli mi samozrejme veľké, dávala kadejaké spony do vlasov a čo ja viem čo všetko. Vtedy ešte neboli i - phony ani tablety ani nič podobné a počítač sme doma nemali takže som si nemohla ani vytvoriť koláž mojej tváre s korunkou alebo čo. Skrátka moja predstavivosť bola všetko čo som mala. 

Blbosť! Ako Rapunzel, ktorá celý život o niečom sníva a zrazu zistí že je princezná, že jej rodičia sú kráľ a kráľovná a celý život ju hľadajú. Každé dievča je princeznou a náš Otecko je predsa Kráľ kráľov a stále nás hľadá. Nie je to len nedosiahnuteľný sen ale holý fakt! odkedy sme sa narodili, prúdi nám v žilách "kráľovská krv" husté čo?? A to dedičstvo, ktoré je naše, nebeské kráľovstvo, v ktorom má každý pripravené miesto s jeho menom (a to teraz nehovorím len o dievčatách ale aj o chlapcoch). Všetci sme synovia a dcéry nášho Otca, princovia a princezné.Je to náš údel, naša identita, to pre čo sme sa narodili.

Takže skutočnosť, ktorej som si pred tým nebola vedomá, sa teraz stala ešte väčšou skutočnosťou, ktorej som si už vedomá. Pred tým sen, teraz život vo vedomí, že môj Otec je Kráľ :)