V období 1140 až 1250 zažívalo Nemecko prevažne dobré obdobie. Mocní a charizmatickí cisári Fridrichovia sa snažili ovplyvňovať pápežov a celý svet. Napriek dlhoročnému boju medzi pápežmi a cisármi, vyrastali mnohí svätci a nádherné románsko-gotické katedrály, aké na Slovensku nemôžeme vidieť. Nemecko pokračovalo v ovplyvňovaní našich krajín aj silným prisťahovalectvom po Mongolskom vpáde.

V Európe pokračovala vhodná klíma pre život ľudí aj na severe, prebiehalo klimatické optimum. Stredoveké teplé obdobie bolo obdobie teplej klímy v severoatlantickej oblasti, ktoré trvalo približne do roku 1250.

V blogu o počiatkoch kresťanstva v Nemecku som skončil koncom Sálskej dynastie. Po smrti Henricha V. postupne nastúpila nová silná dynastia Hohenstaufovcov v roku 1138. Začalo neskororománske obdobie (1140-1250), ktoré už bolo prechodom ku gotike. Zaujímavé sú kostoly, ktoré majú románsky spodok, ale vrch už má lomené gotické oblúky. Z rodu štaufovcov boli najvýznamnejší dvaja Fridrichovia, ktorí boli rímsko-nemeckými cisármi. Boli silnými osobnosťami, snažili sa spravovať celú ríšu od Nemecka po Taliansko, ale chceli ovládať aj pápežov, ale darilo sa im to obmedzene.

1 Dóm vo Wormse má spodok románsky a vrcholky veží gotické

2 Madona z kostola v Erfurte (1160)

Fridrich I. Barbarossa sa stal rímsko-nemeckým kráľom v roku 1152 a cisárom o 3 roky. Celkovo dosiahol konsolidáciu a rozmach ríše. Dostal sa do konfliktu s pápežom, s ktorým viedol otvorenú vojnu. Vo svojom živote riešil vzťah kráľa voči šľachte a dostal sa aj do konfliktu s talianskymi mestami a Normánmi (Vikingami), ktorý ovládali juh Talianska. Spurné mestá porazil, ale celé Taliansko nedobyl. Nebol schopný vykonávať tradičné povinnosti vládcu, ktorými bolo udržiavať mier a spravodlivosť.

Počas jeho vlády pôsobila v nemeckej cirkvi mimoriadna osobnosť Hildegarda z Bingenu, o ktorej napíšem neskorší blog. Boh ju obdaril mnohými darmi, aj videním do duší ľudí i do budúcnosti. Napísala nemeckému kráľovi rok po korunovácii mimoriadne trúfalý list:

Ó, kráľ, je nevyhnutné, aby si mal predvídavosť vo všetkých svojich záležitostiach. Lebo v mystickom videní ťa vidím ako malého chlapca alebo nejakého šialenca žijúceho pred Živými Očami. Napriek tomu máš stále čas vládnuť nad svetskými záležitosťami. Preto si daj pozor, aby ťa všemohúci Kráľ nezrazil na kolená pre slepotu tvojich očí, ktoré nevidia správne, ako držať v ruke prút správnej vlády. Hľaď, aby si nekonal tak, aby si stratil Božiu milosť.

3 Stretnutie sv. Hildegardy s cisárom Fridrichom Barbarossom

Kráľ sa na list nenahneval, v roku 1154 pozval Hildegardu na stretnutie. Vážil si ju ako Božiu osobu, udelil jej aj kláštoru ochranu. Obidvaja udržiavali vzájomne prospešný vzťah dokonca aj keď Hildegarda kritizovala cisára za podporu protipápežov. Benediktínka Hildegarda predpovedala kráľovi duchovnú slepotu, čo sa aj splnilo. V roku 1159 zvolili tesnou väčšinou pápeža Alexandra, ale Fridrich ho neuznal ale presadoval protipápeža zvoleného odporcami prvého. Pápež cisára exkomunikoval. Časom sa ukázalo, že cisár je v podpore svojho protipápeža osamotený, väčšina panovníkov ešte aj časť cisárových poddaných uznávala pápeža. Cisárovi sa prestalo vo vojnách v Taliansku dariť. Po porážke cisárskych vojsk a zrade najvernejšieho spojenca sa v roku 1177 zmieril s pápežom Alexandrom a na čas sa mu podriadil. Neskôr spory pokračovali. Cisár zomrel počas 3. krížovej výpravy, ktorú pripravoval. Utopil sa v rieke v roku 1190.

Za vlády Fridricha Barbarossu dosiahla moc Štaufov v Nemecku svoj vrchol. Cisár začal využívať Rímske právo a obnovil jeho štúdium. Rytierstvo a dvorný život zažívali svoj najväčší rozkvet. Cisársky dvor mal za úlohu vizualizovať vládu, robiť reklamu prostredníctvom festivalov, umenia a literatúry.

4 Mesto Worms sa za Štaufovcov vyvinulo na jedno z najdôležitejších centier moci. Väčšina Dómu sv. Petra bola dokončená v roku 1181. Celkový pohľad na slepeckom modeli.

5 Románska svätyňa Dómu vo Wormse.

6 Románske veže Dómu vo Wormse.

7 Detail románskej výzdoby Dómu vo Wormse.

8 Neskororománska apsida Dómu vo Wormse.

9 Na hrade Wartburg postavili v 2. polovici 12. storočia honosný románsky palác.

10 Sála v románskom paláci na hrade Wartburg.

Fridrich II. Roger, z rodu Štaufovcov sa stal nemeckým kráľom v roku 1212 a od roku 1220 cisárom Svätej rímskej ríše. Osobnosť cisára svojim vystupovaním a skutkami vyvolávala silné kontroverzie. Fakty o ňom boli často skresľované a zveličované. Protiklady jeho osoby najviac charakterizujú mená, ktoré mu dali jeho priaznivci a protivníci, „Div sveta“ verzus „Antikrist“. Fridrich bol Spasiteľom a Antikristom v jednej osobe. Bol rešpektovaný aj znevažovaný, dosiahol veľké úspechy a čelil vážnym sklamaniam.

Fridrich (Federico, Frederick) bol charizmatickou postavou, mnohých oslňoval géniom a šarmom. Mal prirodzený talent na šoumenstvo a správal sa ako poloboh, na ktorého sa nevzťahovali zaužívané pravidlá chovania. Keď bol Fridrich korunovaný za kráľa Jeruzalema, nechal sa oslavovať ako Mesiáš, ako Kristus vstupujúci do mesta. Fridrichov kancelár ho vykreslil ako Kozmického Spasiteľa s „nepochybným darom zjednotiť všetky časti vesmíru, zmieriť teplo a chlad, pevné a tekuté, jedným slovom všetky protiklady.“ Keď Fridrich náhle zomrel na infekciu, jeho ľudia boli v šoku. Väčšina ľudí akceptovala, že Fridrich je mŕtvy, ale čakali na jeho zmŕtvychvstanie, aby naplnil svoj osud. Fridricha ako symbol nemeckého znovuzrodenia, etnickej príslušnosti a identity Nadčloveka oslavovali nacisti.

Odporcovia ho vykresľovali ako prvého bezbožného človeka. Cisárovo nepriateľstvo voči Cirkvi a priateľstvo s islamom boli určitými znakmi Antikrista. Pápež Gregor sa pýtal: „Akého iného Antikrista by sme mali čakať, keď, ako je zrejmé z jeho diel, už prišiel v osobe Fridricha?“. Choval sa despoticky ako absolutistický vládca, budoval typ „totalitného štátu“.

Prečo sa Fridrich takto choval? Má to nejakú príčinu?

Keď trojročný Fridrich v roku 1198 osirel, dostal sa pod poručníctvo pápeža. Dostal základy kresťanskej viery ale myslím si, že nedostatočné, formálne. Nezískal osobný vzťah s Ježišom ako jeho dávnejší predchodca Henrich II. Vychovávali ho v meste jeho matky Normánky v Palerme. Po rodičoch dostal vysokú inteligenciu, od Boha veľa talentov a jedinečné vzdelanie. Črty Fridrichovej osobnosti možno hľadať v prostredí, v ktorom trávil detstvo a dospievanie. Ako malý chlapec sa voľne prechádzal ulicami Palerma. Nasával atmosféru najkozmopolitnejšieho mesta Európy. Stretával sa s remeselníkmi, obchodníkmi a námorníkmi. Tiež na neho vplývali kňazi, filozofi i okultisti. V Palerme sa prelínali vplyvy vládnucich Normánov s domácimi Sicílčanmi, tiež z Byzantíncami, Arabmi a Židmi. V mysli sa mu miešala katolícka, pravoslávna, moslimská a židovská viera a tiež racionalizmus a materializmus. Fridrich trávil hodiny rozvíjaním svojich vedomostí o vede a náboženstve, umení a filozofii. Mal k ním prístup, aký nemal ktorýkoľvek iný mladý muž v Európe alebo v Stredomorí. Táto bohatá rozmanitosť vštepila v mladom kráľovi zvedavosť i určitú toleranciu. Plynule hovoril normánskou francúzštinou, arabčinou, nemčinou a stredovekou sicílčinou. Zdá sa, že mal praktické znalosti latinčiny.

Vďaka arabským a byzantským vplyvom poskytoval Palermo učencom viac vedomostí o určitých vedách ako napríklad Londýn alebo Kolín nad Rýnom. Fridrich podporoval vedecké skúmanie prírodných javov. Písal listy, v ktorých kládol otázky vedcom a matematikom a sám vykonával experimenty. Hovorí sa, že nikdy neveril ničomu, čo sa nedalo racionálne vysvetliť. Bol najvedeckejším panovníkom 13. storočia a pravdepodobne aj intelektuálne najvýznamnejším vládcom stredoveku. Fridrich bol tak trochu polyhistor. Rozsiahly kráľovský park zahŕňal zoologickú záhradu a astronomické pozorovania sa diali z veže kráľovského paláca. Osobne vytvoril na svoju dobu unikátny prírodovedný opis dravých vtákov. Pripisujú mu ale i desivé, amorálne až zločinné experimenty na ľuďoch, včítane malých detí. V roku 1221 založil Neapolskú univerzitu ako svetskú (nenáboženskú) inštitúciu, ktorá sa výrazne odlišovala od vtedajších kláštorných škôl. Fridrich mal záľubu aj v umení, bol nadaným spisovateľom, citlivým básnikom a mecenášom umenia.

11 Západná časť Dómu sv. Martina v Mainzi (Mohúči) od severu - 1200-1239

12 Západná časť Dómu v Mainzi od juhu - 1200-1239

13 Portál v západnej časti Dómu v Mainzi - 1200-1239

14 Loď Dómu v Mainzi (2. polovica 12. storočia) a západný chór (1. polovica 13. storočia)

15 Neskororománsky západný chór Dómu v Mainzi - 1200-1239

Predošlý opis Fridricha by sa hodil skôr na renesančnú, osvieteneckú, či liberálnu osobnosť. Predsa však Fridrich nebo určený na vedu a umenie, ale mal ako cisár vládnuť, spravovať, manažovať. V tejto oblasti mal tiež veľké dary. Bol pragmatický. Vraj nebol ani vrtkavý, ani donkichotský. Vládol ako zručný vojak, diplomat a vynikajúci správca. Fridrichove činy neboli ničím iným ako výsledkom prefíkanej diplomacie a politickej kalkulácie. Stal sa kráľom Sicílie, cisárom Svätej rímskej ríše a kráľom Jeruzalema – všetkým týmto územiam skutočne vládol. Sicílske kráľovstvo spravoval na vysokej úrovni ako sekulárny štát s pokrokovými zákonmi založené na humanitných etických princípoch.

Fridrich bol na jednej strane kresťanský panovník, ktorý ako cisár mal hájiť cirkev, ale jeho skutky boli často opačné. O kresťanskej viere sa niekedy vyjadroval s pochybnosťami až hereticky. Hoci Fridrich uznával herézu proti viere za zločin, pripisoval plnú právnu autoritu cisárovi vo všetkých občianskych, trestných a cirkevných záležitostiach, pričom pápežstvo alebo jeho nároky na akúkoľvek autoritu takmer vôbec nespomína.

Z jeho správania sa zdá, že mu bol bližší islam ako kresťanstvo. Možno v detstve prežil väčší citový príklon k islamu. Zrejme nezažil živý vzťah s Ježišom. Obzvlášť výpovedná udalosť sa stala počas jeho návštevy Jeruzalema, keď moslimovia oddaní svojej viere boli pohoršení Fridrichovým zjavným nedostatkom zbožnosti alebo vážnosti v praktizovaní jeho vlastnej viery.

Fridrich bol skôr saracénsky sultán ako kresťanský kráľ. Žil zhýralým životom s množstvom konkubín. Údajne mal hárem strážený čiernymi eunuchmi a zabával sa tanečnicami ako orientálny despota. Fridrich mal najmenej 20 detí s najmenej 13 manželkami a niekoľko nemanželských detí.

Zrejme mal záľubu aj v ezoterike. V jeho nevšednom tajomnom hrade Castel del Monte postavenom na symbole osmičky sa asi diali okultné rituály. Je zaujímavé, že Frederick sa stretol s matematikom Leonardom Fibonaccim a určite nie je náhoda, že podlahy, krby, okná a dokonca aj tiene na osemuholníkovom nádvorí kódujú Fibonacciho postupnosť. Akantový list, obľúbený symbol v neskoršom slobodomurárstve, je výrazným dekoratívnym motívom.

Fridrich bol zrejme deista, veril v najvyššiu bytosť len abstraktne, možno ako stvoriteľa vesmíru, ale bez náboženských dogiem a bez viery v nadprirodzené udalosti. Stredoveká politika a osobnosti boli zložité, ale Fridrichova reakcia na exkomunikáciu si zaslúži zmienku v akomkoľvek zázname o ľahostajnosti alebo čírej drzosti stredovekého panovníka.

16 Stredoveké Assisi na kopci

Počas Fridrichovho panovania pôsobil sv. František, ktorý založil Rád Františkánov. Sv. František sa narodil o 13 rokov skôr ako Fridrich. Zhodou okolností boli obidvaja pokrstení v Assisi. Fridrich II. mal zložitý vzťah s františkánmi, bola to zmes obdivu a konfliktu. Vážil si ich zbožnosť a duchovné ideály, dokonca ho mohli ovplyvňovať v jeho vlastnom prístupe k riadeniu a spiritualite. Jeho politické ambície a strety s pápežstvom úzko spojeným s františkánmi viedli k napätiu a nezhodám. Pre svoju neposlušnosť voči cirkvi bol niekoľko krát exkomunikovaný. Niektorí františkáni totiž považovali Fridricha II. za hrozbu pre Cirkev a dokonca ho označovali za Antikrista. Napriek týmto konfliktom si Fridrich II. zachoval určitý rešpekt k rádu a dokonca zamestnával niektorých františkánov ako poradcov a kaplánov.

Vzácnou dcérou sv. Františka bola naša rodáčka sv. Alžbeta, o ktorej bude osobitný blog. Fridrich sa zúčastnil na slávnostnom povýšení jej pozostatkov v Marburgu, keď bola vyhlásená za svätú o 4 roky po smrti. Oblečený bol v sivej kajúcnej tunike a bol bosý, čím chcel verejne vyjadriť svoju ochotu k sebaponíženiu. Takéto symbolické akty však môžu len ťažko slúžiť ako dôkaz vládcovej osobnej zbožnosti.

Odloženie Fridrichom sľúbenej križiackej výpravy do Svätej zeme spôsobilo, že rozhorčený pápež Fridricha exkomunikoval, ale v roku 1228 aj tak odišiel a veľkolepým spôsobom získal späť Jeruzalem, Betlehem a Nazaret bez krviprelievania. Fridrichove vojenské akcie v Taliansku vyvolali v pápežovi obavy z obkľúčenia Pápežského štátu a v roku 1239 opäť exkomunikoval cisára. Fridrich nezasiahol proti invázii Mongolov v roku 1242-1241. Bola to jeho povinnosť ako cisára ale on sa vyhováral na zlý vzťah s pápežom. Boj medzi pápežom a cisárom vyvrcholil Fridrichovým zosadením z trónu v roku 1245. V nasledujúcich rokoch stratil veľkú časť stredného Talianska. Zdalo sa, že Fridrich je na pokraji obnovenia svojho majetku, keď v roku 1250 náhle zomrel na infekciu. Bol odetý do bieleho habitu cisterciánskeho mnícha, aby demonštroval svoje spojenie aj s náboženským svetom. Možno vyjadriť nádej, že jeho pokánie bolo úprimné a spásonosné.

17 Model Dómu sv. Petra a sv. Juraja v Bambergu z 1. polovice 13. storočia

18 Dóm sv. Petra a sv. Juraja v Bambergu od východu

19 Románsky východný chór sv. Juraja a veže Dómu v Bambergu

20 Detail románskeho východného chóru a veže Dómu v Bambergu

21 Severovýchodný románsky portál Dómu v Bambergu

Fridrich položil na Sicílii základy centralizovaného a odborne spravovaného štátu, ale v Nemecku fakticky odovzdal vládu ríšskym kniežatám. Poskytovaním rôznych privilégií zveril značné zemské práva svetským a duchovným vládcom, čím podporil rozvíjajúci sa proces rozpadu ríše.

Keď porovnáme obidvoch Fridrichov s ich predchodcom cisárom sv. Henrichom II. mužom plným vzťahu s Kristom alebo so súčasníkmi sv. Hildegardou a sv. Františkom, či sv. Alžbetou vidno obrovské rozdiely. Silné ľudské ego voči spolupráci človeka so svojim Stvoriteľom. Sv. František sa modlil:

Pane Ježišu, urob ma tvorcom pokoja,

aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť,

odpustenie, kde sa množia urážky,

jednotu, kde vládne nesvornosť.

Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia,

vieru tým, čo pochybujú,

nádej tým, čo si zúfajú,

svetlo tým, čo tápu vo tmách,

radosť tým, čo smútia.

Daj, aby som sa snažil

skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali,

skôr chápať iných, než aby mňa chápali,

skôr milovať iných, než aby mňa milovali.

Pretože len keď dávame – nadobúdame,

len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých,

len keď odpúšťame, dostáva sa nám odpustenia,

len keď odumierame sebe, povstávame k večnému životu.

Amen

Výber zdrojov:

Dolan Marion 2022: The Wonder Of Holy Roman Emperor Frederick II Stupor Mundi

Mendola Luigi 2012: Was Frederick II an Atheist?

Lauri Daniel 2011: Frederick II: Anti-Papal or Papal Manipulator? A study into the Cause of Conflict between Emperor Frederick II and Pope Gregory IX

Jimenez Larry 2024: 10 Intriguing Stories about the First Reich’s Antichrist by 

Fridrich II. (Hohenstaufen). https://de.wikipedia.org/wiki/Friedrich_II._(HRR)

AI „franciscan about frederick ii“

https://de.wikipedia.org/wiki/Friedrich_II._(HRR)

Religion in Germany, Religionen in Deutschland, en.wikipedia.org de.wikipedia.org