Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo YOUTH

Martin, vedieš spoločenstvo Youth v Seredi a už samotný názov „Youth“ hovorí o tom, že ste spoločenstvom mladých ľudí. No schválne, prečo sa venuješ práci s mladými? Čo ti dáva táto práca a čo od nej získavaš?

Áno, je pravda, že v spoločenstve sa venujeme prevažne mládeži, ale mávame množstvo stretnutí, ktoré sú otvorené každej vekovej kategórií a sme vďační, že na niektorých stretnutiach sa vieme stretnúť od 3 mesačných bábätiek po 70 ročných starejších. Veríme v prepájanie generácií, preto sa o to snažíme. Ja sa práci s mládežou venujem preto,  lebo v tom vidím svoje poslanie a povolanie, ktoré sa začalo vo mne rodiť niekde na strednej škole. Neviem ako znie správna odpoveď na to, čo mi to dáva. Práca tohto typu väčšinou hlavne berie a človek to musí prijať do istej miery ako službu. No som si vedomý toho, že Boh z nás nechce svoje nástroje, ktoré použije na niečo a potom sa opotrebujú, vyhodia a kúpia nové. Boh nás povolal do synovstva do vzťahu s Ním, nie do práce pre Neho. To znamená, že ak sa cítim vyšťavený, zrejme som viac pracoval pre Neho ako s Ním. Verím, že je to dostatočne zrozumiteľné, píšem to pre to, lebo ak pracujem s Ním, dáva mi to nádej, radosť, pokoj, vášeň a veľa iného. Ďalší obrovský dar je spoločenstvo samotné, je to moja duchovná rodina, nie firma. Sú to ľudia, ktorí ma držia, stoja za mnou a sú tu pre mňa. Samozrejme je tu množstvo ťažkých a náročných situácií, ako v každej rodine. Ale je to rodina a tam problémy a krízu chápeme ako priestor pre rast a nie ako dôvod na odchod. Verím, že si viete už utvoriť obraz o tom, čo mi dáva to, čo robím. Je tu ešte jedna vec. Vidím, že ľudia zo spoločenstiev sú omnoho viac pripravení na život. Princípy ktoré ľudia žijú v spoločenstvách sú často totožné s tými, ktoré budú raz žiť v manželstve, rodičovstve a pod. Preto ma teší, ak vieme týmto spôsobom ľudí viesť k pripravenosti na život.

Keď som si prezeral vašu webovú stránku, našiel som toto: „Našou víziou je vidieť generácie mladých ľudí, ktorí stoja na pravdách a princípoch evanjelia a sú tak schopní prinášať Božie kráľovstvo do svojho okolia.“ Akým spôsobom môžu mladí prinášať Božie kráľovstvo do našej spoločnosti? Kde vidíš najväčší potenciál mladých pre túto službu?

Najväčší potenciál vidím v tom, keď budú túto víziu žiť všade okolo seba, nie iba v spoločenstve. Znamená to žiť autentické kresťanstvo. Nemať rôzne masky. To je našou víziou. Chceme učiť mladých ľudí, aby vedeli žiť princípy a kresťanstvo všade v rodine, škole, na ulici... Najväčší potenciál teda vidím v tom, keď mladí ľudia chápu Božím princípom a budú ich prirodzene žiť. Nejde o to správať sa teraz „hoďku, dve“ ako kresťan. Ide o to byť sám sebou. A pre nás byť sám sebou znamená byť kresťan, pretože slovo nás učí, že už nežijem ja ale vo mne On.

Ako spoločenstvo fungujete už piaty rok. Čo bolo pred piatimi rokmi to hlavné, čo dalo podnet k vzniku spoločenstva?

Hlavný podnet bola túžba žiť živý vzťah s Otcom. Boh sa nemení. Je ten istý včera dnes a na veky. Často, keď som čítal Božie slovo, frustrovalo ma, že čítam niečo, v čo dnes už veľa ľudí neverí. Veríme v to, že Ježiš sa narodil, preto oslavujeme Vianoce, veríme že za nás zomrel a vstal z mŕtvych, preto slávime Veľkú noc. Ale keď príde na to, že uzdravuje, prináša nadprirodzené prielomy a zázraky, to už nie. V tom čase sa to vo mne bilo. Nechcel som si vyberať z Biblie len tie strany o Vianociach a podobne. Chcel som Boha spoznávať takého, aký je... Mal som vtedy v hlave množstvo otázok, napr. čo to znamená že sme priatelia s Bohom? V tom čase som sa ho skôr bál... Čo znamená, že máme robiť ešte väčšie veci ako konal On? Čo znamená, že sme synovia a dcéry? Čo znamená, že máme nový život? Dalo by sa pokračovať ďalej. Naozaj tá túžba a hlad boli veľmi veľké. V tom čase som to začal zdieľať s niektorými ľuďmi, ktorých som mal okolo seba a začalo sa to šíriť. Pre mňa boli a stále sú veľmi významné mená Ján a Maroš Vaškovci. Spolu sme šli študovať, čo s týmto celým ďalej. Ako založiť spoločenstvo, ako ho viesť a podobne. Boli a stále sú to v spoločenstve mimoriadne dôležité osobnosti. Líder je len tak silný, aký silný je team – rodina okolo neho. Nepoznám lídra na Slovensku, ktorý by to „dal sám“. 

Teda to hlavné, čo bolo u nás na začiatku, bol hlad po Pánovi. Túžba spoznať ho osobne a intímne. A to sa nedá nechať si iba pre seba a ostať v tom sám :)

Aké miesto podľa teba tvorí spoločenstvo v živote dnešného mladého človeka?

Myslím, že mimoriadne dôležité. Človek je od podstaty stvorený na obraz Boha, ktorý sám je spoločenstvom. To znamená, že je to v nás hlboko vpísané. Ak sa nad tým zamyslím ja osobne, dnes v pozícií manžela a otca vidím, ako ma spoločenstvo pripravilo aj na tieto roly. V spoločenstve sa človek učí milovať, pokorovať sa, slúžiť si, pokladať jeden druhého za vyššieho od seba, viac dávať ako dostávať, byť darom pre iného, spolupracovať, neutekať od problémov a konfliktov, ale riešiť ich. Dalo by sa toho vymenovať veľmi veľa, pretože pre nás spoločenstvo nie je len nejaké centrum voľného času. Je to náš životný štandard. Je to spôsob ako žiť svoj život, nie len zábavka na strednú.

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu a odhodlanie pre fungovanie vášho spoločenstva?

Inšpiráciu a odhodlanie. Hm... Odhodlanie určite v intimite s Otcom. Keď vám Boh ukáže, aké veci má na srdci a na čom Mu záleží, spôsobí to vo vás omnoho viac vecí ako len odhodlanie . A čo sa týka inšpirácie, Ježiš sám od seba nič nerobil. Robil to, čo videl robiť Otca. To znamená, že aj v našom spoločenstve je to tak isto. Znamená to, že v prvom rade máme Otca na nebesiach, ale okrem Neho máme okolo seba množstvo duchovných otcov, množstvo Božích generálov. Verím, že tak môžem volať tých, ktorí na Slovensku prebojovali množstvo bojov a my nechceme kopírovať to, čo robia oni, ale berieme to ako dedičstvo, z ktorého vychádzame. To, čo oni priniesli nás inšpiruje a často z toho vychádzame, pričom sa vždy pýtame Pána, ako môžeme toto dedičstvo posunúť ďalej.

Poďme teraz k téme služby. Pripravujete birmovancov na birmovku, venujete sa mladým vo farnosti, robíte rôzne stretnutia,... Čo ti je z tejto služby najbližšie a čo z toho ťa povzbudzuje najviac?

Služba spoločenstva sa týka celého spoločenstva. Je viacero vecí, ktoré sú delegované a viac menej cezo mňa idú len formou zdieľania sa lídrov týchto oblastí. Čo je môjmu srdcu najbližšie, je byť niekoľko krokov pred spoločenstvom v zmysle hýbať sa v nepreskúmaných vodách. Hľadať niečo, čo príde za rok za dva a pripravovať na to ľudí. Teda najbližšie mi je, ak môžem ťahať ľudí a vidím, ako preberajú autoritu nad oblasťami, do ktorých ich Pán volá. Najviac ma povzbudzuje ak sa im to darí .

Aké miesto, akú dôležitosť má služba vo vašom spoločenstve?

Najdôležitejšou vecou v živote kresťana je mať živý vzťah s Otcom. Ak ho má a je živý, prirodzene ho to vedie do služby. V spoločenstve sa usilujeme, aby každý mal možnosť prispieť spôsobom, akým vie a túži. Chceme ľudí pobádať do služby nie preto, lebo to musia robiť, ale chceme im ukázať, že čím viac dávajú, tým viac dostávajú. Na druhej strane služba hlavne v mladých ľuďoch buduje vlastnosti ako vernosť, zodpovednosť, trpezlivosť, kreativita, pokoru... Niekedy je preto služba aj o disciplíne, no nie je to hlavná podstata toho, prečo slúžim. Slúžiť niekomu znamená milovať ho pomocou svojich schopností a talentov. Svojej manželke nerobím raňajky preto, že musím, alebo preto, že sa to očakáva. Robím to pre to, že ju milujem. A preto ich nie len pripravím, ale pripravím ich s úsmevom a radosťou. Toto je služba. Znamená najskôr milovať a z tohto rozdávať. Človek, ktorý sa snaží najskôr slúžiť Bohu a nemá s Ním vzťah a intimitu, je po čase veľmi unavený. Takúto prax často vidím z vlastného života.

Mnoho mladých by chcelo patriť niekam do spoločenstva alebo hľadajú spôsob, ako založiť vlastné spoločenstvo. Čo by si im poradil z tvojich skúseností?

Nechaj si poradiť! :) Nemusíš to dať sám! Ja osobne som prečítal desiatky kníh o vedení spoločenstiev a skúsenostiach ľudí s prebudením a podobne. Je to moja vášeň a považujem to za veľmi dôležité, aby lídri študovali a hľadali. Mám za sebou tiež množstvo seminárov, školení, škôl, kurzov, ktoré sú tiež veľmi dôležité. No to, čo mne najviac pomohlo, neboli knihy a školy. To, čomu vďačím za väčšinu svojich „úspechov“, ak to tak môžem nazvať, je že tu boli starší lídri a líderky, ktoré mi venovali svoj čas. Učiť sa „pri nohách“ týchto ľudí, ktorí už desiatky rokov kráčajú po svete po tejto istej ceste, bolo a stále je pre mňa najväčším darom. Ak je spoločenstvo rodina, líder sa má správať ako otec, nie ako šéf. A ak chceš byť dobrým otcom, musíš byť najskôr dobrý syn, povedal raz jeden veľmi múdry muž.

Zhrňme si to. Je dôležité študovať, mať hlad, chodiť do škôl a na rôzne semináre, povzbudzujem ťa do toho! Ale ak chceš byť dobrý líder, otec spoločenstva, buď najskôr dobrý syn. Nájdi staršieho lídra a slúž mu, čerpaj od neho, pozoruj ho. Jeho pomazanie na teba bude stekať skrze úctu a pokoru, ktorú mu prejavíš. Čo on prebojoval, ty prevezmeš a ponesieš ďalej. Nechoď na vlastnú päsť, nemusíš ísť od nuly.

Keď sa pozrieš na mladých na Slovensku, v čom vidíš ich najväčšiu chudobu a v čom najväčšie bohatstvo?

Najväčšiu chudobu vidím v tom, že si neuvedomujú potenciál, ktorý je v nich. Systém im to často nedovolí. Môj názor, možno pre niekoho prehnaný, je, že to nevadí :), každý človek môže radikálne zmeniť svet. Mladí ľudia majú veľmi slobodnú myseľ, ktorá ešte nerozmýšľa „v škatuľkách.“ Myslím, že ak mladí ľudia spoznajú Boha a nájdu svoju identitu, spôsobí to to, že začnú objavovať jedinečné poslanie a povolanie, ktoré v sebe majú, uvedomia si, že sú jedineční a mimoriadne dôležití na to, aby  prespali svoj potenciál „na mol“ niekde v bare po záverečnej. Mladí ľudia si potrebujú uvedomiť svoju dôležitosť a potenciál. To spôsobí, že už nebudú chcieť márniť čas, budú ho chcieť investovať múdro. Oni si potrebujú uvedomiť, že boli stvorení pre omnoho väčšie veci.

Čo sa bohatstva týka, Písmo vraví, že ozdobou mladých je ich moc – sila. To znamená, že ak mladí ľudia spoznajú svoju identitu a poslanie, sú len ťažko zastaviteľní. Vezmime si napr., ako Jozue uchopil svoje poslanie pri Mojžišovi ako mladý líder alebo Dávid, ktorý bol chlapcom - napriek tomu vedel, kým je a vedel kto je jeho Boh. A vďaka tomu, keď išiel zaniesť obed, zložil po ceste nejakého Goliáša :)

Keby si sa mohol pozrieť na vaše spoločenstvo o desať rokov, čo by si chcel vidieť?

Hm, pokúsim sa čo najstručnejšie, lebo by sa toho dalo veľa :) To, čo by som rád videl za 10 rokov v našom spoločenstve, je vernosť. Rád by som videl ľudí, s ktorými sme začínali ako stále tasia meče a zápasia o nové územia, ako držia prápor a prinášajú evanjelium všade. Nechápte ma zle, samozrejme, túžime po nových ľuďoch, chceme, aby spoločenstvo rástlo. Ale mojou túžbou je, aby ľudia mali vytrvalosť,  aby jeden deň nekričali Aleluja a druhý ukrižuj. Desí ma ten príbeh v Biblii. Rád by som o 10 rokov chcel vidieť, ako ľudia v spoločenstve vychovávajú svoje deti na princípoch toho, čo sa už toľko rokov učíme, ako tieto bohatstvá odovzdávajú svojim deťom a mladším spoločenstva.

Dnes vidím, že stále viac ľudí je uvoľňovaných do služby v spoločenstvách na plný úväzok. Verím, že táto služba bude službou z odpočinku, že títo ľudia nebudú zo služby unavení a vyhorení tým, že jeden robí prácu za piatich, ale že budú slúžiť z odpočinku a z intimity s Otcom. Veľa by sa dalo písať o ďalších plánoch, víziách, snoch, ale ako vravím, to po čom najviac túžim, je, aby spoločenstvá neboli „prestupné stanice“. Túžim po vytrvalosti a stálosti. 

Viac o spoločenstve sa môžete dočítať na www.youth.sk