42 ročný Samuel Hadad rozpráva svoj životný príbeh.

V januári 2015 prebiehala vojna v Sýrii. Ľudia to brali ako samozrejmé, že všade navôkol bolo bombardovanie. Viedol už 5 rokov humanitárnu pomoc v Libanone. Jedno ráno v decembri 2014 pri modlitbe v Bejrúte pocítil Božie volanie a mal víziu, kde videl zomierajúce sýrske deti, opustených starých ľudí a polorozpadnuté domy. Vnímal, že má ísť do Aleppa. Uvedomil si, že musí poslúchnuť vnútorný hlas, aj keď vedel, že je to životunebezpečné. Hranice boli zavreté, cesty zamínované a všade boli vojenské stanovištia.

Nakoniec sa mu v januári 2025 s pomocou iných medzinárodných mimovládnych organizácii podarilo dostať do Sýrie. V Aleppe sa rozhodol ísť do východnej časti mesta. Odhovárali ho od toho priamo ľudia z iných častí Aleppa, lebo tam vládli extrémisti. Vo východnej časti mesta sa stretol s profesorom Abu Malikom, ktorý bol tolerantný ku všetkým náboženstvám. Ten mu zdôraznil, že práve tá oblasť je pod nadvládou Al-Nusra. Oni likvidujú kresťanov, hneď ako to o nich zistia. Samuel mu vysvetlil, že prišiel k nim distribuovať pomoc pre chorých a osamelých. Profesor mu ukázal polorozpadnutý dom, kde by sa mohol umiestniť. Mal na to asi 80 m2. Tam si rozmiestnil zopár lámp, starých matracov a vytvoril priestor pre lieky a potraviny a priestor na stretávanie ľudí.

Na začiatku prišlo 6 rodín pre potraviny. Keď večer všetci odchádzali domov, zostalo niekoľko dospelých a tým hovoril biblické príbehy zo Starého zákona. Prvá sa začala sama viac pýtať na záležitosti o kresťanoch vdova, potom študent medicíny, neskôr aj dcéry profesora Abu Malika. Vo februári už tento priestor navštevovalo asi 40 rodín. Mal 25 žiakov  v jeho škole a robil tri krát za týždeň biblické vzdelávanie. Jedného dňa však uvidel na stene jeho budovy nastriekané: Neveriaci nie sú vítaní, Alah vidí všetko. O dva dni chodili medzi jeho ľuďmi dvaja cudzí muži s dlhou bradou. Cítil, že sa dostáva do nebezpečia. Pri modlitbe však cítil istotu, že má zostať v meste. 23. februára prišlo asi 60 rodín. Medzi nimi boli znovu niektorí podozriví. Večer Samuelovi povedal Abu Malik, že jeho sused mu naznačil, že sa vie, že sa tam dejú kresťanské stretnutia. Žiadal ho, aby prestal, ale Samuel nechcel ukončiť svoje aktivity. Tak o 20. hod mali znovu stretnutie. Pri svetle piatich lámp ich bolo spolu 27. Potichu spievali a potom Nure začal rozprávať ako spoznal Krista pri práci so svojimi pacientami v nemocnici. Presne o 21.17 hod začuli hrmot a päť ozbrojených mužov v čiernom sa vrútilo do ich priestoru. „K zemi, vy pohanskí psi!“ kričali. „Vy ste jed pre našich ľudí!“ Vedúci skupiny ozbrojencov si vytiahol mobil a chcel si popravu nahrať na telefón. Potom začali biť ľudí, mužov i ženy, starších i mladších. Nakoniec sa chceli vyvŕšiť na Samuelovi. Pýtali sa ho: „Kde je tvoj boh, misionár? Prečo nepríde, aby ťa ochránil?“ On odpovedal, že Boh je s ním, v Aleppe a aj keby mu zobrali život, Boh zostane v Aleppe. Potom sa šéf ozbrojencov rozhodol ukončiť toto všetko a dal rozkaz strieľať.

Vtedy sa stal zázrak. Zrazu sa tam spustil vietor a z piatich sviec vyšľahol plameň výšky asi 1,5 m. Päť ozbrojencov padlo k zemi nevysvetliteľnou silou. Boli totálne vystrašení. 27 kresťanov to s úžasom pozorovalo. Potom sa všetko utíšilo a situácia sa neuveriteľne zmenila. Vedúci ozbrojencov odložil zbrane, dal si dolu masku a povedal: „Videl som anjelov s ohnivými mečmi“. Nikdy ešte nemal taký strach. Aj druhý hovoril: „ To neboli ľudia, tvár mali ako slnko“! Veduci potom prišiel k Samuelovi, poklonil sa , pobozkal mu ruky a prosil o odpustenie. Samuel aj ostatní povedali, že im odpúšťajú. Potom vedúci skupiny ozbrojencov sa predstavil ako Mahmud a rozprával o tom ako prišiel o rodinu počas bombardovania. Pomsta mu zatienila oči. Teraz však spoznal iného Boha, ten mu zmenil život.

Dohodli sa, že o všetkom budú mlčať pred inými vojakmi. Avšak ľudia z okolia videli veľkú žiaru a počuli niečo ako hurikán z tohto miesta. Potom počas dňa prichádzalo množstvo ľudí, ale nie kvôli jedlu alebo liekom, ale aby sa mohli dozvedieť niečo o Bohu, ktorý robí zázraky aj vo vojne. Mahmud bol najviac aktívny svedok týchto udalostí. Znova a znova ľuďom rozprával, čo sa udialo a ako ho to zmenilo. Hovoril: „Ja som prišiel zabíjať a našiel som život. Prišiel som s nenávisťou a našiel som lásku“.  Postupne prichádzalo na toto miesto stále viac ľudí nielen kvôli liekom a potravinám, ale aj na duchovné povzbudenie. Mahmud so spoločníkmi síce verejne neprehlásil, že sa stal kresťanom, ale sa stal aktívnym ochrancom kresťanov.

Skupina veriacich sa potom zväčšila na 80 ľudí, tak sa v opatrnosti radšej rozdelili na viac skupín a spolu sa stretávali. Potom zažili aj fyzické uzdravovanie, zjednotenie rodín, ale aj  zázračné zabezpečenie potravín, keď ich ohrozoval hlad.  Jednej noci hrozil skutočný hlad 50 rodinám Aleppa. Zúfalo sa modlili a zrazu o 4. hodine ráno niekto zabúchal na dvere kde sa modlili. Bol to šofér nákladného auta s potravinami, ktorý sa stratil. Niečo mu hovorilo, že sa má spojiť  s týmto miestom a vyložiť tam časť z nákladu, tak to aj potom urobil. V rodinách mestskej štvrte klesla vzájomná nenávisť kvôli náboženstvu, či politike. Jena žena zhodnotila celú zmenu týmito slovami: „ Stratila som vo vojne všetkých synov. Už tri roky žijem v nenávisti a túžbe po pomste. Teraz som však pochopila, že ma to všetko len rozožiera zvnútra. Keď Boh dokáže odpustiť aj tým, ktorí ubližujú nevinným, kto som ja?“ V celej štvrti klesla zločinnosť. 3 mesiace po zázraku aj profesor Abu Malik odovzdal svoj život Ježišovi.  Ľudia videli zmenu nenávisti na lásku medzi sebou. Len nadprirodzená sila toto dokáže v strede vojny. Mahmud vedel jednať s extrémistami a dokonca sa mu podarilo vyjednať aj prepustenie niektorých zajatcov. Deti, ktoré sa vedeli hrať len na vojnu začali kresliť slnko, kvety , oblohu, smejúce sa farebné postavičky... V júni 2015 pokrstili nových 100 veriacich. Nebol to síce slávnostný krst, bolo to za podmienok ako sa to dalo zrealizovať. Pri krste Mahmuda, on povedal. „Všetko staré a diabla nechávam v tejto vode a odteraz budem slúžiť len Pánovi.“ Ani jedno oko vtedy nezostalo suché.

„V júli nám boli avizované dve vyhrážky od extrémistov. Dvoch mužov brutálne zbili a chceli podpáliť náš útulok“ hovorí Samuel. Akoby zázrakom, vôbec sa im to nepodarilo podpáliť. Za kresťanmi však prichádzali mnohí vojaci v tajnosti a chceli vedieť viac o tom mieste a o kresťanskej viere. Nie všetci konvertovali.

V auguste 2015 mu napísali z Libanonu, že sa tam situácia veľmi zhoršila a potrebujú pomoc od jeho organizácie.  Po modlitbách a rozhovoroch s mnohými už vyškolenými kresťanmi sa rozhodol vrátiť do Libanonu.

„Žijeme v dobe skepticizmu, kde sme vieru zredukovali na morálne princípy a citovú podporu. On však je stále Bohom zázrakov. Práve tam, kde už ľudská nádej zomrela, tam prichádza konať On. Preto hovorím všetkým, ktorí prežívajú svoje Aleppo. Či už ste vážne chorí alebo je vaše manželstvo pred kolapsom alebo ste v silnej depresii a stratili všetku nádej, ten istý Ježiš, ktorý ochránil nás, môže zmeniť okolnosti vo vašom živote, môže urobiť nemožné možným. Musíte však aj vy niečo urobiť. Odovzdať všetko Ježišovi. Keď sa vyčerpajú všetky ľudské možnosti, vtedy nastúpi Boh a stanú sa neuveriteľné zmeny.“

Po siedmych rokoch je v Aleppe sedem kresťanských spoločenstiev a pokrstili ďalších asi 700 ľudí.   Mahmud zaučil 12 mužov, ktorý sa stali kňazmi. Vytvorili sa tam tri školy pre siroty, dve nemocnice a centrum pre ľudí psychicky zranených vojnou. V tomto meste dokážu moslimovia spolupracovať s kresťanmi.

Foto: pexels

Preklad z videa

https://www.youtube.com/watch?v=TWLwFYJhfgw&ab_channel=HealedandCalled