Mestečko Altötting na juhu Bavorska je jeho duchovným centrom. Svätyňa so zázračnou sochou Panny Márie priťahuje ročne až milión pútnikov, ktorý odchádzajú povzbudení vo viere a niekedy i uzdravení. Duchovne chorá nemecká cirkev tu má zdravé jadro.

„Mariánske pútnické miesta sú skutočnými hlavnými mestami sveta.“ Ján Pavol II

Mestečko Altötting s 13 tisícmi obyvateľov sa nachádza asi 90 kilometrov východne od Mníchova blízko rakúskej hranice. Prináleží do diecézy Passau. Kaplnka milosti v Altöttingu s uctievanou sochou Čiernej Matky Božej patrí medzi najnavštevovanejšie pútnické miesta v Nemecku a v Európe, ktoré navštívi až milión pútnikov ročne. Považuje sa za bavorskú národnú svätyňu, za „náboženské srdce Bavorska“. V nej sú uložené srdcia bavorských panovníkov.

Kláštorné trhy na námestí Kapellplatz s Kaplnkou milosti, Kostolom sv. Magdalény a Farským kostolom sv. Filipa a Jakuba 

Naše spoločenstvo navštívilo Altötting práve v čase organizovania Kláštorných trhov. Ročne ich navštívi vyše 30 000 ľudí. Počas trhu sú okolo Kaplnky milosti rozmiestnené početné stánky, kde mnísi prezentujú svoje produkty, ktoré možno ochutnať a zakúpiť. Sortiment ponúkaný počas troch dní veľtrhu zahŕňa výrobky z kláštorných dielní, pivníc, záhrad, pekární, bylinkových záhrad a pivovarov rôznych kláštorných komunít. Boli sme svedkami slávnostného otvorenia trhov.

Otvorenie Kláštorných trhov so slávnostnou salvou poľovníkov a poľovníčok v miestnych krojoch

Príprava hudobníkov v miestnych krojoch na slávnostné otvorenie trhov. V pozadí Fontána Panny Márie z roku 1637.

Na území dnešného Altöttingu mali kultové miesta pravdepodobne Kelti a starí Germáni. Miesto ležalo na obchodnej rímskej ceste. Už v roku 748 bolo obcou s kláštorom a kostolom, miestom bavorských vojvodov. Obec získala na význame, keď Karolman (830-880), pravnuk Karola Veľkého, tu v roku 865 presťahoval svoj kráľovský dvor. Neskôr sa stal kráľom Bavorska (876) a Talianska (877). Karolman mal pre našich predkov pozitívny, ale hlavne negatívny vplyv, lebo bojoval proti Veľkomoravskej ríši.

Karolman dal asi v Altöttingu vybudovať osemuholníkovú krstnú kaplnku podľa vzoru chrámov z Ravenny, o ktorých som písal osobitný blog. To by znamenalo, že Kaplnka milosti nadväzuje na rovnakú architektonickú tradíciu ako najstaršie obdobie výstavby katedrály v Aachene, ktorej stavitelia tiež vychádzali z osemuholníka z Ravenny. Aachenu bude venovaný osobitný blog. Vo veľkej cirkevnej pokladnici, ktorú Karolman daroval mestu, bola aj relikvia ramena svätého apoštola Filipa. Panovník v meste založil aj kláštor, v ktorom bol pochovaný. Vďaka relikviám sa Altötting stal jedným z pútnických miest, a preto má 1200-ročnú históriu pútí. V roku 907 mesto, palác, kláštor a baziliku spustošil nájazd Maďarov. Skazu prežilo iba osemuholníkové baptistérium.

Čierna Madona v Kaplnke milosti

Ďalej je známa história mesta v neskorom stredoveku. V 13. storočí bol založený kláštor. V 14. storočí (1330?) sa do Altöttingu dostala socha stojacej Matky Božej s Ježiškom, vyrezaná z lipového dreva. Asi bola vytvorená v strednom Francúzsku alebo na Hornom Rýne. Postava vznikla pravdepodobne koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Takéto sochy sa tesali napr. v Clermont-Ferrande, kde sa nachádzala priekopnícka dielňa. Hovorí sa, že len v Európe je 270 „čiernych Madon“ z toho vo Francúzsku 190. Známe „čierne Madony“ ako sochy i obrazy sú uctievané napr. v Lorete (Taliansko), v Montserrate (Španielsko), v Einsiedelne (Švajčiarsko) a v Čenstochovej (Poľsko). Čierne sfarbenie Madon sa pripisuje sviečkam a kadidlu, ako aj znečisteniu prachom. Tmavé sošky Madon môžu u niekoho vzbudzovať predstavu starodávnych modiel, ktoré uctievali naši predkovia. Správna mariánska úcta v nich vidí fyzický predmet, ktorý nám približuje osobitnú duchovnú prítomnosť Panny Márie poslanej Bohom.

Tilly kaplnka bola pôvodne Kostolom Petra a Pavla z roku 1420, ktorá bola postavená na juhovýchodnom rohu kláštora. V pozadí vidno neskorogotický Farský kostol.

Koncom 15. a začiatkom 16. storočia prebiehala v Európe cirkevná a náboženská kríza. Na jednej strane bolo zosvetštenie viery, dôraz len na krásne umelecké diela. Na druhej strane sa ľud zameral na vyhľadávanie zázrakov, relikvií a formálne vykonávanie pútí. V tejto situácii Boh pomáhal ľudu k návratu k pravej viere rôznym spôsobom, napr. posielal na svet veľa detí, z ktorých v 16. storočí vyrástli významní svätci. Jednou z foriem pomoci bola návšteva Panny Márie v Altöttingu. Tu na príhovor Ježišovej Matky boli vykonané zjavné zázraky, čo vzbudilo oživenie viery skrze autentické púte. To ochránilo ľudí od podľahnutiu pokušeniu reformácie, ktorá sa snažila oživiť vieru po roku 1517 svojským spôsobom.

V roku 1489 sa objavili správy o dvoch senzačných uzdraveniach. Trojročný chlapec spadol do riečky, ktorá ho unášala preč. Po pol hodine ho našli utopeného. Trpiaca matka priniesla bezvládne dieťa do kaplnky zasvätenej Panne Márii a položila ho s veľkou dôverou na oltár. Tam sa začala modliť s ostatnými veriacimi za záchranu svojho dieťaťa. Po krátkom čase sa do tela dieťaťa vrátil život. Správu o zázraku dokumentoval miestny dekan.

Druhá udalosť hovorí o roľníkovi, ktorý žal na poli ovos a chcel ho odviezť vozom domov. Blesk z blížiacej sa letnej búrky vystrašil koňa a syn roľníka spadol pod voz, ktorý sa pohol. Chlapca prešiel ťažko naložený voz a bol bližšie k smrti ako k životu. Z ľudského hľadiska už nebola žiadna nádej. Napriek tomu rodina zložila sľub a požiadali Matku Božiu o pomoc. Na druhý deň bol chlapec opäť úplne svieži a zdravý.

Kaplnka milosti

Predsieň Kaplnky milosti

Správy o zázrakoch v Altöttingu sa šírili na všetky strany. O niekoľko rokov prichádzali pútnici z Čiech, Viedne, Korutánska, Štajerska a Južného Tirolska. Kvôli pútnikom bola v roku 1494 pristavaná k centrálnej kaplnke loď a špicatá veža. Otvorená chodba okolo kaplnky nasledovala v roku 1517.

Farský kostol sv. Filipa a Jakuba

Na mieste románskeho kostola postavili v rokoch 1499 až 1511 dnešný gotický kostol. Altötting sa stal jedným z najvýznamnejších pútnických miest svojej doby. Altöttinskú Madonu začali obliekať od roku 1518, pričom látky pôvodne pochádzali zo svadobných šiat bavorských princezien.

Interiér milostivej kaplnky bol prerobený v 17. storočí, oltár vyrobilo celý zo striebra. Žezlo a korunu daroval bavorský kurfirst Maximilián I. V 18. storočí pridali vpravo od oltára kľačiacu sochu zo striebra, ktorá zobrazovala desaťročného kurfirsta, knieža Maximiliána III.

Svätyňa kaplnky milosti s Čiernou Madonou

Počas sekularizácie v roku 1803 zanikol kláštor a mesto sa stalo jednoduchou vidieckou komunitou. Železničné spojenie v roku 1897 a štatút mesta o rok neskôr viedlo k nárastu pútnictva v 1. polovici 20. storočia.

Vedľa kapucínskeho kláštora sv. Konráda je najväčší altöttinský kostol Bazilika sv. Anny, ktorú postavili v roku 1912. Po vybudovaní železničnej trate, počet pútnikov natoľko vzrástol, že ostatné kostoly boli primalé na ich prijatie. Do tohto chrámu sa vojde až 6 tisíc pútnikov.

Pieta s plačúcimi anjelmi v Bazilike sv. Anny  

V roku Blahorečením a kanonizáciou kapucína brata Konráda v 30. rokoch získal Altötting popri Kaplnke milosti druhé, veľmi navštevované pútnické miesto. Brat Konrád sa dostal aj do kaplnky milosti v podobe striebornej kľačiacej postavy vľavo od oltára.

Kapucínsky kláštor a v pozadí Bazilika sv. Anny

Kapucínsky kláštor s Kostolom sv. Konráda

Kostol sv. Konráda

Sv. Konrád ako vrátnik miloval všetkých prichádzajúcich

Vrátnica sv. Konráda, kde prežil väčšinu života

Sv. Konrád z Parzhamu sa narodil v roku 1818 v roľníckej rodine. Po noviciáte v Laufene od roku 1852 až do svojej smrti v 1894 žil v kapucínskom kláštore Sv. Anny v Altöttingu, kde celý čas pôsobil ako vrátnik. Benedikt XVI. o ňom povedal: „Zriekol sa veľkého dedičstva, pretože chcel neobmedzene nasledovať Ježiša Krista a byť iba s ním. Ako Pán odporúčal v podobenstve, vybral si najnižšie miesto, miesto skromného laického brata a sluhu. Tak bol schopný dosiahnuť presne to, čo nám svätý Marek hovorí o apoštoloch: “zostať s ním”, “byť posielaný” k ostatným. Zo svojej cely sa vždy mohol pozrieť na chrám a tak vždy “zostať s Kristom”. Z tejto kontemplácie sa naučil bezbrehej dobrote, s ktorou pristupoval k ľuďom, ktorí klopali na jeho dvere v ktorúkoľvek hodinu – niekedy zlomyseľne, aby ho provokovali, inokedy nahlas a netrpezlivo. Im všetkým svojou čírou dobrotou a ľudskosťou a bez veľkých slov odovzdával odkaz cennejší, než samotné slová.“

Otvorená chodba s ďakovnými obrázkami a putovnými krížmi

Veľkú návštevnosť svätyne v Altöttingu ovplyvňovali racionálne i rozumom neuchopiteľné skutočnosti. Milostivé miesto podporovali pápeži, vznešené vládnuce rody, kresťanské médiá, kultúrne akcie, ospevovanie básnikmi a spisovateľmi. Neviditeľná príťažlivosť miesta sa dá pochopiť cez presvedčivú vieru v mocnú zázračnú činnosť altöttinskej Madony a nádej vo vypočutie a zázračnú pomoc. O tejto duchovnej realite svedčí vyše 2000 obrázkov, ktoré možno nájsť na vonkajších stenách a vo vnútri kaplnky. Vyjadrujú vďaku za zázraky na príhovor Panny Márie. K obráteniu pútnikov k Bohu napomáha stála duchovná služba spovedania a kaplnka adorácie Najsvätejšej sviatosti oltárnej.

Verné podobizne pápežov pri Kostole sv. Magdalény

V roku 1980 svätyňu navštívil pápež Ján Pavol II. a v roku 2006 Benedikt XVI., ktorý pred zázračnú sochu položil svoj biskupský prsteň, ktorý nosil až do zvolenia za pápeža. Prsteň je teraz pripevnený k žezlu sochy Panny Márie. Pápež Benedikt XVI. mal k mestu Altötting i k tamojšej Čiernej Madone už od detstva osobitný vzťah. Jeho rodná obec Marktl am Inn je od milostivého miesta vzdialená len 15 km. Vo svojej knihe napísal: „Mám to šťastie, že som sa narodil neďaleko Altöttingu. Spoločné púte s mojimi rodičmi a súrodencami na toto miesto milostí patria k najkrajším spomienkam na moje detstvo.“