Je prekrásne mať  človeka , pri ktorom cítime oporu. Oporu , ak nás niečo  taźí , niekoho , komu sa môźeme s dôverou vyrozprávať.  Človeka , ktorý môźe povedať , źe nás pozná , len ak pozná naše bolestivé zákutia duše.   Sú takým  Šimonom , či Veronikou v našom źivote , ale.  Sú to priatelia , ktorí dvíhajú naše duše skutkami k Bohu ?  Sú to duše , ktorých skutky sú iným na pozdvihnutie , alebo iným  na ublíźenie ?  Sú to skutky , ktoré v minulosti ´taźili ich svedomie výčitkami a opustili tie skutky , alebo sa skutkov , ktoré viac ubliźujú  , než pomáhajú  pridŕźajú naďalej  ?  Nie je v našej kompetencii to posudzovať . Na to má právo jedine BOH.  Našou skúškou , ako  skúškou iných z našej strany sú NECHCENÉ UBLÍŹENIA , ktorých sa  nikto z nás tak zo dńa na deń nedokáźe vycíbrit , aby sme nechtiac neublíźili. Ono to ide - postupne.      :)    My môźeme   stáť pri  zmýšľajúcich ĺuďoch  nejak moźno opováźlivo spoliehajúcich sa na Boźie Milosrdenstvo  s láskou , ako naše dva piliere pri nás. Piliere EUCHARISTIA a   Mamka Mária. Keď sme zakorenení v hĺbke  v týchto pilieroch , keď svoj život je medzi týmito piliermi , zakolíšeme sa ,  upadneme , ale ideme ďalej.  Milujeme  i tých ĺudí , pretoźe vnímame krehkosť ich sŕdc , tiel. Ich jemnučké dušičky. Naša túźba  tahať ich k BOHU neutícha a nevzdáme sa , nevzdialime od tých ĺudí , otázkou je , či sa oni sami nebudú chciet od našej pomoci vzdialiť  pokračovaim nesprávnych skutkov.  Nie je našou úlohou opustiť blúdiacich priateľov , to neurobil ani Ježiš nám , ani priatelia nám , ale môžeme na nich vplívať jemnúčko , láskou , pochopením , odpustením , nádejou , Boźou Láskou , ako to robí Boh voči nám nehodným.  Moźno si niekto položí otázku a dokedy a koĺkokrát ešte musím odpustiť ? No dovtedy a toĺkokrát , ako ty sám , sama chceš , aby Boh odpúšťal tebe.

BOH miluje aj Zlého. Áno ,miluje ho , pretoźe ON ,ktorý je samotný LÁSKOU predsa nedokáže nemať rád ani Zlého. Keby Zlý priśiel pred Pána , povedal. Odpusť , Pane , zhrešil , padol som zo svojej pýchy , odpusť. Pán by ho s láskou  a radostou prijal.  Ale čo hovorí Zlý. ´´ Nikdy , nikdy sa pred Bohom neskloním , nikdy ho neodprosím.  ´´ Nemajú takýto postoj k Bohu i naši priatelia ?   Nemáme k Bohu takýto postoj i my sami ? Aký postoj máme k blížnym  my sami ?  Snaźíme sa byť príkladnými v láske , ktorú nám sám dáva Boh , či máme podmienky ?  a nekonečné ale , ale , keď , lebo ? A čo modlitba Otče náš , kde prosíme a žiadame Boha , nech nám  odpustí naše viny , ako i my odpúšťame ....  aký postoj majú mnohí ĺudia ?  odpúšťam ti , ale nebudem sa s tebou bavit , lebo ....  odpúšťam ti , ale na ulici radšej prejsdu na inú stranu , aby nemuseli dotyčného človeka pozdravit , lebo ... ( Pred dávnymi rokmi som takto ´´ odpúšťala ´´  i ja sama ) , odpúšťam ti , ale   viac ku mne neprehovor , lebo ....  

Teraz si dajme otázku , čo keby Boh takto odpúšťal nám po vyznaní hriechov v sv. spovedi. Odpušťam ti , ale nebudem sa s tebou baviť. Odpúšťam ti  ale , viac sa mi neprihovor   , atď. Ako by sme sa cítili ?  

Preto milujme , ako ON.       :)    Odpúšťajme , ako ON.  Do nekonečna.    Milujme , ako Matka Mária.  

Niekto má takých priateľov, čo sú mu iba na škodu,
niektorý priateľ sa však väčšmi pridŕža než brat.

Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.

Lebo túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar na vašu posilu, to jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i mojou.