Blog

« Back

Rebelúcia v kláštore (von z komfortnej zóny)

Rebelúcia v kláštore (von z komfortnej zóny)

Ak chceš niečo vo svojom živote zmeniť, musíš niečo vo svojom živote zmeniť. Čože? Toto si musím prečítať ešte aspoň raz. Ak chceš…

(predchádzajúca časť príspevku)

 

Kniha Robiť ťažké veci od bratov Harrisovcov vyrušila už nejedného tínedžera. Nielen tínedžera. „Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.“ 1 Tim 4, 12 je kľúčovým citátom, ktorý sprevádza mladých, ktorí chcú robiť ťažké veci. Zasvätení, ktorí si práve povedali, že nimi už niekoľko desaťročí nikto nepohŕda kvôli veku, si možno skôr pripomenú iné slovo. Tí, ktorým na nás záleží a ktorí nás nechcú nechať v našich komfortoch ho niekedy v tej najhoršej situácii na nás vytiahnu. Zbadáme slovné spojenie „prvotnú lásku“ a prestávame počúvať. Veď si to spolu vyskúšajme: Zj 2, 3-5: „Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudeš robiť pokánie.“ Poďme konkrétnejšie - čo môže byť tým naším pokáním?

Predstavili sme si päť druhov vecí, ktoré môžu zmeniť náš svet. Prvá ťažká vec je najstrašidelnejšia. Riskovať, aby sme rástli. Čiže pustiť sa do toho, čo je mimo zóny nášho komfortu. Chceš byť vždy ten istý ako si teraz? Zostaň vo svojom komforte. Chceš niečo vo svojom živote zmeniť? Musíš niečo vo svojom živote zmeniť.

Zónu komfortu môžeme prirovnať ku komfortnému kreslu. Sadneš si a sedíš. Spokojnučký, skoro nedotknuteľný a nezraniteľný. Nikto ťa z neho len tak ľahko nedostane. Jedným z mojich komfortov bolo vystupovanie na verejnosti. Mikrofón. Predo mnou ľudia, ktorí si lepšie ako ja zapamätajú, čo a ako som práve prečítala, zaspievala, povedala. A čo je horšie, povedia mi to. Tento strach je jedným zo spoločných strachov typickým nielen tínedžerov.

  • Strach z vystupovania na verejnosti.
  • Strach z pokusu o niečo nové. Hlavne, ak sa na to iní prizerajú. V komunite sa vždy niekto pozerá, ak sa púšťame do nových vecí. My nechceme sklamať a zažiť neúspech „pred očami národov“. Nie sme povolaní byť vo všetkom úspešní, ale zodpovední a spoľahliví.
  • Strach z cestovania na nové miesta. U zasvätených by sme mohli povedať, že to môže byť strach zo sťahovania sa do novej komunity.
  • a napokon strach zo stretávania nových ľudí. Spojený so sťahovaním, novým zamestnaním, novými sestrami v komunite, či prírastkom do rehoľnej rodiny.

Vždy príde niečo nové, čo nám dá dôvod považovať svoj strach za opodstatnený. Strach je však zvyčajne len dobre utajená lož. Nečakajme, kým úplne odíde. Neodíde. To nás však nemôže obrať o odvahu vykročiť, keďže odvaha nie je absencia strachu. Odvaha je, že vykročíš aj napriek svojmu strachu, lebo mu nedovolíš, aby ovládal tvoje konanie. Poslúchaj Boha a nie svoj strach. Pusti sa do božích vecí. Nejaký strach nás predsa nezastaví, čo poviete?

Strach nie je to najhoršie. Najťažšie je – rozhodnutie ísť. Začať tam, kde práve ste. To, čo robíme, sa nemusí bezpodmienečne okamžite zmeniť. Dramaticky sa však zmení to, akoprečo to niečo robíme. Zmyslom robenia ťažkých vecí je oslava Boha. Poslúchať Boha a púšťať z rúk svoje komforty a púšťať sa do vecí, ktoré nám ukazuje, je najvzrušujúcejšie dobrodružstvo, ktoré nám život ponúka.

Každé posunutie sa mimo mojej komfortnej zóny prináša(lo) jeden podobný refrén. Že onedlho zistím, že v nejakej inej oblasti nachádzam znova komfort, na ktorý som si už zvykla. Ukážka: stačí, že do našej malej komunity príde na prax novicka a ja, zvyknutá posledné roky bývať v izbe sama, sa s ňou idem podeliť. Jednoduchá vec. Prekvapilo ma však, na koľko komfortu som si v tej svojej izbe zvykla. Izba je to obyčajná. Komfortnú zónu som objavila v mojich zvykoch v tejto izbičke. Čo s tým? Šup-šup von zo svojho komfortu! Vyzerá to už teraz ľahko, keď o tom píšem. Som presvedčená, že onedlho objavím ďalšiu takú zónu, z ktorej sa mi nebude chcieť von. Pane, ak toto je spôsob, ktorým ťa môžem osláviť vo svojom živote, idem do toho. Znova a znova.

 

článok uverejnený v časopise Zasvätený život 1/2013

ilustračný obrázok: "Viera začína na konci tvojej komfortnej zóny."

Comments
sign-in-to-add-comment
Vďaka - aj za tento blog.
Posted on 2/16/13 6:27 PM.
Trefa do čierneho-ako čaqsto od Vás. Ďakujem, má viacnásobnú použiteľnosť!
Posted on 2/17/13 2:15 PM.