Vráť sa do útrob svojho vzniku, aby si sa viac spoznal a tak poznal aj cestu, ktorú ti pripravil Pán...
(Tento Blog chcem začať inšpirujúcimi slovami z knihy, ktorá odhaľuje pravú nábožnosť i pre bežného človeka, žijúceho v zhone dňa...)
...Uvažuj, že pred niekoľkými rokmi si ešte nebola na svete. Svet už bol dávno stvorený a o tebe nebolo ešte ani slychu. Boh ťa vyviedol z nebytia do bytia, stvoril ťa, utvoril tvoju povahu so všetkými jej vlastnosťami. Len zo svojej dobroty ťa stvoril. MOHOL ŤA AJ NESTVORIŤ, lebo nijako nepotreboval tvoje bytie. Pováž svoju prirodzenosť, ktorú ti Boh dal pri stvorení, svoju ľudskú prirodzenosť, najvyššiu na tejto zemi, ktorá je určená a uspôsobená na večné spojenie a blaženosť s Bohom. (Kniha Filotea- Sv. František Saleský- 1. rozjímanie: o stvorení človeka)
(Kniha Kazateľ 1, 1-11) :
1 Úvahy Dávidovho syna Kazateľa, kráľa nad Jeruzalemom
2 Márnosť, len márnosť - hovorí Kazateľ. Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť. [VYSVETLIVKY= „Márnosť“ – hebrejsky hebel – znamená: vánok, dych, para a vôbec vec, ktorá rýchlo uniká, nemá dlhej stálosti.]
3 Aký osoh má človek zo všetkej svojej námahy, ktorou sa ustáva, (kým je) pod slnkom?
4 (Jedno) pokolenie prichádza, (iné) pokolenie odchádza. Zem však stojí naveky.
5 Slnko vychádza a slnko zapadá a ženie sa späť na miesto, kde (zasa) vyjde.
[VYSVETLIVKY= „Ženie sa späť“ , podľa hebr. doslovne „túžobne sa hnať, žiadať si voľačo natoľko, že človek až dych tratí“ (Jób 7,2). Možno, že v osnove pôvodne bolo „vracia sa“ (podľa gr.). ]
Každé ráno vychádzaj ako slnko, od Boha a každý večer sa už túžobne, dychtivo žeň späť ku nášmu stvoriteľovi. Aby si si každé ráno pamätal odkiaľ =od Koho si prišiel a každý večer si spomenul kam smeruješ. Akoby ráno bolo naším narodením a večer našou smrťou. Lebo kto ti zaručí stálosť dňa- či nové prebudenie. A tak po každom večeri, ktorý bude pre teba (prípravnou) smrťou, príde nové ráno, ktoré bude tvojim znovuzrodením.
6 Veje na juh a obráti sa na sever, v ustavičnom krúžení duje vietor a vietor sa vo svojom kolobehu opätovne vracia.
„Veje na juh a obráti sa na sever“ - tak aj my obráťme svoje srdcia od našich túžob, k Bohu, nášmu stvoriteľovi. „v ustavičnom krúžení“- stereotyp i taká všednosť dňa nás môžu ohroziť, no nezostaňme uväznení vo svojom kolobehu ale opätovne sa vracajme v modlitbách i zmýšľaním k nášmu nebeskému Otcovi.
7 Všetky rieky tečú do mora, a more sa nepreplňuje. Kde vyvreli, k tomu miestu tečú rieky späť, aby sa odtiaľ vydali na novú cestu.
Boh ako posila= Vracajme sa späť k pôvodu nášho bytia- ku Kristovi našej sile, ktorá nás posilní a my, hoci vyčerpaní dňom, sa skrze Jeho sily môžeme vydať na novú cestu.
8 Všetky bytosti sú podrobené ustávaniu - vyrozprávať to nevládze nik. Oko sa nenasycuje videním, ucho sa nenapĺňa počúvaním.
ustávanie= Všetky veci unavujú.(Slovenský ekumenický preklad)
9 Čo bolo, je to, čo aj zasa bude. A čo sa už stalo, to sa opäť stane. Nič nie je nové pod slnkom.
10 Ak je niečo, o čom by človek povedal: "Pozri toto je niečo nové!", už to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.
11 Však na minulosť už niet spomienky a s budúcnosťou to bude tiež len tak. Nebude po nich spomienky u tých, čo budú nasledovať za nimi.
Všetko z tohto sveta je rovnaké, opakujúce sa, dokonca i ľudia si môžu byť veľmi podobní a tak „aj to je márnosť, honba za vetrom“. Tvoje telo umrie (zhnije), no tvoj duch pretrvá. Preto sústreďme sa viac na to od Koho sme prišli , i kde je náš domov. Sám Boh je ukrytý v našej podstate, našej duši. On sám si ťa vyvolil ( Jn15,16:„Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“), nie z toho, že by ťa potreboval, ale z čistej lásky, ktorou ťa utvoril. I cestu ti pripravil, hoci len pomyselnú, lebo si ju ešte neprešiel.(Ž139,16:„ Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.“) Preto každý deň si pripomínaj, že tvoj pôvod i budúcnosť je ukrytá v nebi, v tvojom domove. A kdekoľvek budeš, s kýmkoľvek budeš, správaj sa tak, ako pravý nebeský občan, vyslaný na Zem, prezentovať svetu svoju krajinu. A to nie len slovami, lebo slová nepredstavia ľuďom kultúru tvojho nebeského národa, ale tvoje skutky, jazyk- slovník či tvoje správanie pomôžu ľuďom poznať tvoju vlasť -nebo. (Jn15,16:„Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí.“)
Na záver tohto blogu, si prečítaj žalm 139 - pre pravé poznanie seba i svojej budúcnosti, ktorá je ukrytá v Tom, v ktorom sme boli stvorení. Ak nemáš sv. písmo, je dostupný aj tu: http://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=21&kapitola=139
(Inšpirovaná Duchom svätým- Svätým písmom, Knihou sv. Františka Saleského- Filotea a prednáškou Michala Kevického – Modlitebná komôrka)
PS: ten obrázok je treošku na pobavenie =)
PS2: na pobavenie aj vtipalek: Mladý pár sa berie v kostole. Obraz, ktorý je nad oltárom je zakrytý. Svadobný pár sa pýta kňnaza, prečo je ten obraz zakrytý."Najprv vás oddám a potom vám poviem."povie kňaz. Na svadobnej hostine príde kňaz za novomanželmi a volá ich do kostola. Odkryje obraz na ktorom je nápis:"Odpusť im Pane, lebo nevedia čo činia."
