« Back

Jedno milé stretnutie

Rok 1991.Rím.Svätopeterské námestie

 

 

 

Júnová streda roku 1991.Svätopeterské námestie bolo ešte prázdne a náš autobus jediný.Na Rím bolo trochu prichladno, zniesol sa i ľahší svetrík Postávali sme v skupinkách  plní vzrušenia, pretože nie každému z nás sa podarilo vidieť Svätého Otca na jeho vlaňajšej návšteve vo Vajnoroch .Ďaľšou skupinou, ktorá prišla, boli slovenské sestry –školské  františkánky. A o chvíľu sa objavil otec biskup Dominik Hrušovský, ktorý nás mal na starosti . Moju pozornosť zasa upútali nemecké dominikánky, s ktorými som sa pustila do reči. Otec biskup pristúpil ku nám a opýtal sa ma, či sa nechcem porozprávať s pánom kardinálom Ratzingerom. „ A to sa dá?“ povedala som prekvapene a tu už otec biskup zavolal na bielovlasého pána v čiernej, červeno olemovanej  reverende a červenou čiapočkou na hlave:  „ Herr Kardinal, hier sind deutsche Damen,“ a ten  hneď s úsmevom ,ktorý svet až teraz poznáva z masmédií, zabočil k nám. Mal svoju aktovku  a vietor sa operal do ľahkého čierneho plášťa.Pýtal sa ma, odkiaľ som a keď som povedala, že zo Slovenska, začudovane  reagoval na moju nemčinu . Povedala som, že moja rodina pochádza z Rakúska , ale že i na Slovensku, na Spiši, žije málopočetná  nemecká  menšina.Zaujímalo ho, či máme teraz skutočne náboženskú slobodu,či sa na školách riadne vyučuje náboženstvo, či kňazom pomáhajú aj katechéti. Keď som povedala, že som jednou z nich a že študujem teológiu , dostala som krížik na čelo a požehnanie pre túto prácu. Potom poznamenal, že od otca kardinála Tomku vie, že na takú malú krajinu máme neskutočné množstvo politických strán  a že kresťanská neobstála najlepšie. Opýtal sa ešte na nábožesnkú literatúru,bol veľmi dobre informovaný, ako sme ju pašovali a rozmnožovali za minulého režimu. Uisťoval ma, že sa za postkomunistické krajiny veľa modlí.Nakoniec  nám dal požehnanie a nakoniec

nám všetkým priateľsky zakýval a zavolal „ Pfürt euch“, čo v bavorskej nemčine značí:

„ Držte sa!“ a zamieril k Apoštolskému palácu ku svojej práci a my sme sa pohli smerom k audienčnej sieni, kde na nás čakalo najradostnejšie stretnutie so Svätým Otcom Jánom Pavlom II.A tak skupinka pútnikov  do Ríma z nášho mesta mala po nedávnom konkláve milý pocit: my už nového Svätého Otca trochu poznáme.

Comments
sign-in-to-add-comment
On je naozaj obdivuhodny. On je opravdu na spravnom mieste, velmi rozhodny a cestny clovek.
Posted on 4/15/12 12:22 PM.
Keď ho zvolili za pápeža, aj som s tým trochu počítala,ale keď sa to stalo realitou,v prvom rade nás išlo niekoľko do školskej kaplnky nielen poďakovať, ale aj vyprosovať mu zdravie...mali sme obavy, či to zvládne, pamätali sme na predchodcu Jána Pavla I, ktorý bol pápežom iba mesiac.
Pre mňa z neho vyžaruje úžasný pokoj, nekompromisnosť a nesmierna dôvera v Pána.
Posted on 4/15/12 1:21 PM in reply to Margita Dermiskova.
Povedala by som aj: jedno vzácne stretnutie...
Živ, Bože, Otca Svätého, námestníka Kristovho!

Celá Cirkev dnes s radosťou slávi 85. narodeniny Benedikta XVI. Do prichádzajú Vatikánu blahoželania z celého sveta. Blahoželania však nie sú len k narodeninám, ale aj k 7. výročiu zvolenia na Petrov stolec, ktoré si Svätý Otec pripomenie vo štvrtok 19. apríla. S pohľadom na tieto dve jubileá hovorí o svojich pocitoch hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi. „Sú to predovšetkým dva pocity. Prvým je vďačnosť Pánovi za tohto pápeža, ktorý nás vedie s veľkou silou, jemnosťou a vierou, a teda je skutočným Božím darom. Druhým je obdiv: hoci začal túto službu univerzálnej Cirkvi v dosť pokročilom veku, ide o pontifikát veľmi bohatý a intenzívny, s mnohými cestami a dôležitými udalosťami, s intenzívnym učením širokého záberu. Musíme si priznať, že to, čo Svätý Otec dokázal za týchto 7 rokov, je niečo obdivuhodné.“

http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120416039
Posted on 4/16/12 8:07 PM.