« Back

Spoločenstvo

Spoločenstvo

Keby si na chvíľu videl, ako sa na teba pozerám... Keď spíš, zavrieš oči, stále som tam, nedá sa nepozrieť. Keby si na chvíľu videl, ako ťa počúvam. Keby si na chvíľu videl, ako ťa len milujem. Keby si sa na chvíľu pozrel, ako sa na Teba pozerám,už by si nechcel nič iné… (text z piesne: Un segundo)

Autor opisuje, akými slovami sa nám prihovára Boh. Pieseň je o túžbe Boha po nás,  po našom pohľade, po opätovaní Jeho pohľadu. Stačí mu  “len chvíľa”  na to, aby sme sa zadívali na Neho a aby nás naplnil všetkým čo naša duša potrebuje. Takto zbláznený do človeka je Boh.  Po všetkom, čo sme spáchali, po všetkom, čo spáchame, vie o tom a napriek tomu je do nás, do mňa, do teba….zaľúbený

 

Január, mesiac ktorý ubehol veľmi  rýchlo, ale pri spätnom pohľade, všetkého čo sa udialo si hovorím, že to museli byť  minimálne tri. Príchod “mladších misionárov” do Neuquenu  (študento a exštudentov strednej školy, ktorú majú na starosti misijné sestry v Buenos Aires) Zaspomínala som si na moje vysokoškolské časy, keď sme ako študenti z Upecka  navštevovali rumunské dedinky, kde sme strávili dva týždne každý rok s inou skupinou ľudí. Teraz som bola s Veronikou v pozícii, že sme my hostili misioárov a pomáhali im s ich pripraveným programom. Mohla som s údivom sledovať, ako sa prebúdza ľudské srdce, ktoré vidí mladého človeka zaľúbeného do Boha, to ten pohľad, ktorému nikto neodolá….. A je svedkom toho, že viera nie je len záležitosťou desiatich žien, ktoré verne každú nedeľu očakávajú prítomného Pána v podobe chleba a vína. Povzbudzujúce to bolo aj pre mňa. Mladý duch, o ktorého sa tu títo mladí ľudia delili s ostatnými. Vystúpili prví zo svojej komfortnej zóny a klopali na dvere všetkým na okolí, rsp. tlieskali pred bránou. Dvere tu má každý otvorené. Dvere sa zatvárajú iba v noci, keď domáci idú spať, alebo keď idú do mesta. Takže sme hneď vedeli, kto doma je a kto nie. Mne to hneď evokovalo tých slovenských jehovistov, ktorí verne chodia od dverí k dverám, alebo stoja trpezlivo v parku a každý sa im vyhýba. Trošku som zažila tento adrenalin aj ja. Takže som sa ja nie úplne dobre španielsky hovoriaca Slovenska a misionári z Buenos Aires  prihovárali všetkým susedom, aby prišli do casity (kontajnerový domček, kde budem mať s deťmi nasledujúci rok doučovanie, doučovať budem aj ja :D )

V tejto casite si pripravili misionári aktivity pre deti, pre dospelých, každý deň čosi iné. Ukončilo sa to po týždni v podobe grilpárty. Tu sa všetko končí s čoripanom (párok v rožku) v ruke a samozrejme krásnymi rozhovormi. 

 

Todos juntos - to hovorí papa Francisco pomerne často. Znemená to: všetko spolu. Tu v Argentíne robia všetci všetko spolu, len ťažko tu nájdete súperenie. Ani medzi deťmi, ani medzi dospelými. Dokonca ani keď hrajú na uliciach futbal, nerátajú góly. Ked sa ich spýtate  na skóre.  Povedia remízu  alebo si vymyslia výsledok a nikomu to neprekáža. Preto podľa mňa  vyhrala  svetový pohár Argentína. Všetko spolu, všetko spolu. Majú pre každého otvorenú náruč, prijatie, že som sa medzi nimi cítila naozaj ako jedna z nich , Argentínčanka. 

 

Las Ovejas

 

Názov mesta, kde sa koná každoročná januárová púť na sviatok sv. Sebastiána. Táto púť sa koná naozaj vo veľkom štýle. Ani nie pre počet, veď s tou Slovenskou polmiliónovou levočskou púťou to nie je naozaj možné porovnávať, už preto , že je to púť Mariánska,  ale pre výnimočnosť  aktivít, ktoré sa v dňoch púte konali.  V prvý deň, ktorý sme tam s Veronikou boli, bolo na sv. omši asi dvadsať ľudí, bez dobrovoľníkov, seminaristov a rehoľníkov, s ktorými sme tvorili misijný dobrovoľnícky tím. 

Druhý deň sme sa  venovali  špeciálne malým deťom, ktoré zažili  detskú púť a to aj so sv. Sebastiánom, ktorého nosili na ramenách, spievali,  modlili  sa a kričali nahlas “Viva san Sebastina!”  "Viva!”  "Viva Iglesia!" "Viva!” Myslím si, že my, dospelí sa máme naozaj čo učiť. Veď ak počujete, ako deti  kričia:  "nech žije cirkev, nech žije sv. Sebastián" a to s toľkým nadšením a radosťou v srdci,  dotklo by sa to  nie jedného “tvrďasa”. 

Ďalší deň sme chystali aktivity pre starších ľudí, ktorí sú ako všade vo svete,  trošku na okraji spoločnosti, rsp. nezažila som na žiadnej púti, aby sa tam konal osobytný program pre starších :) hovorím to ako pozvanie pre mňa a pre vás , ktorí to čítate :)

Mojo srdcovou záležitosťou tejto púte bolo vidieť pútnikov, gaučov na koni. Na  koňoch cválali 10 hodín. A aj po týchto 10 hodinách väčšina vyzerala tak, že by zvládla minimálne ďalších 10.  Keď už telo nevládalo kráčať, prebudil ho duch , ku ktorému sa prihovárali seminaristi prostredníctvom reproduktoru: “Viva san Sebastina!" “Viva!” "Viva iglesia!” “ Viva!” 

A teda nech žije sv. Sebastián, nech žije církev!

Pretože ako povedal kňaz, ktorého tu všetci volajú padre Marco, počas sv. omše na slávností sv. rodiny: “Je tvoja rodiná dokonalá? Bez chyby? Nie  je.  Ani tá moja nie je. A cirkev je moja  rodina, ktorá taktisto dokonalá nie je. A veiete čo? Keby dokonalá bola, tak by som do nej nevstúpil….Pretože ja dokonalý nie som, preto potrebujeme Boha. 

 

whole-profile

Mária belongs-to:

Friends

September 19
Mária Majerčáková wrote a new blog entry, 31 spôsobov vďačnosti.
7:55 PM
February 26
Mária Majerčáková updated a blog entry, Spoločenstvo.
11:19 PM
Mária Majerčáková updated a blog entry, Spoločenstvo.
11:16 PM
Mária Majerčáková updated a blog entry, Spoločenstvo.
11:14 PM
Mária Majerčáková updated a blog entry, Spoločenstvo.
11:12 PM
Mária Majerčáková updated a blog entry, Spoločenstvo.
11:02 PM
February 26
Mária Majerčáková updated a blog entry, Spoločenstvo.
2:49 AM
Mária Majerčáková updated a blog entry, Spoločenstvo.
2:47 AM
February 25
Mária Majerčáková updated a blog entry, Spoločenstvo.
12:56 PM
February 24
Mária Majerčáková updated a blog entry, Spoločenstvo.
6:42 PM
Subscribe to Mária Majerčáková's activities. (Opens New Window)