« Back

KOLÍNSKA KATEDRÁLA – SYMBOL BOŽEJ VEĽKOSTI I SYMBOL NÁDEJE

KOLÍNSKA KATEDRÁLA – SYMBOL BOŽEJ VEĽKOSTI I SYMBOL NÁDEJE

Do veľkolepej gotickej katedrály v Kolíne nad Rýnom prichádza ročne okolo 6 miliónov turistov a pútnikov, čím je najnavštevovanejšou pamiatkou v Nemecku. Chrám chráni ostatky Troch mudrcov, ktorí v malom dieťati spoznali Spasiteľa sveta. Katedrála má viacero prvenstiev, bola najvyššou budovou svojej doby, mala najväčšiu oceľovú konštrukciu v čase výstavby, má najväčšiu fasádu kostola na svete, má najstaršiu podobu Ukrižovaného Krista v životnej veľkosti severne od Álp a obsahuje najväčší voľne sa pohybujúci zvon. Negatívnym prvenstvom je najdlhšia doba výstavby 632 rokov.

Kolínsky dóm zasvätený sv. Petrovi má oficiálny názov Hohe Domkirche zu Köln. Katedrála ma uchvátila svojou majestátnosťou a krásou. Niektorí historici umenia označili katedrálu za „dokonalú katedrálu“ kvôli jej jednotnej a vyváženej architektonickej forme. Jej veľkosť som pochopil, keď som stúpal po schodoch do výšky takmer 100 m. So svojou výškou 157 m je štvrtým najvyšším kostolom na svete a prvým dvojvežovým chrámom. Súčasná katedrála má dĺžku 145 m, šírku 86 m a výšku lode 70 m. Ponúka až 1500 miest na sedenie. Prečo v Kolíne takúto stavbu postavili? Bolo to z dôvodu duchovného i svetského. Naznačil som to v blogu o rímskom a románskom Kolíne. Mesto bolo známe ako „nemecký Rím“ a každoročne ho navštevovali davy pútnikov, najmä po tom, čo arcibiskup Kolína v roku 1164 priniesol z Milána pozostatky Troch mudrcov. Žiadne mesto severne od Álp nebolo také bohaté na veľké kostoly, svätyne, relikvie a náboženské komunity. V mnohých školách a kláštoroch sa tu rozvíjalo vzdelanie vo vedách, filozofii a umení. V priebehu 12. a 13. storočia dosiahol Kolín nad Rýnom veľkú ekonomickú prosperitu. Jej základom boli remeslá ako pradiari, tkáči, farbiari, výrobcovia vlneného súkna, zlatníci, nožiari a výrobcovia zbraní. Kolínski kupci ovládali obchod pozdĺž Rýna zo severného Talianska do Anglicka. Nasledovalo dlhé obdobie mieru s vonkajším svetom. Kolín nad Rýnom sa v 13. storočí pripojil k obchodnej Hanzovej lige nemeckých miest.

 

Priečelie Kolínskej katedrály je ako báseň v architektúre

 

Predchádzajúce dôvody viedli k rozhodnutiu postaviť nebývalo veľký a pôsobivý kostol, ktorý by poskytol vhodné prostredie pre relikvie – najmä pre Troch mudrcov. Základný kameň kolínskej katedrály bol položený v roku 1248. Chrám mal svojich predchodcov z rôznych dôb: kresťanskú modlitebňu počas Rímskej ríše, kostol v merovejskom i karolínskom období. Stará katedrála z roku 870 bola dlhá 95 metrov a slúžila ako architektonický vzor pre početné kostoly v Svätej rímskej ríši. Bola považovaná za svätého Petra severu. To malo zdôrazniť nárok Kolína na titul sväté mesto a vernú dcéru rímskej cirkvi. Palica svätého Petra a Reťaze svätého Petra patrili medzi najdôležitejšie relikvie kostola. V kostole sa nachádzal Gerov kríž pomenovaný podľa arcibiskupa z Kolína, ktorý ho dal vyhotoviť. Je jedným z najstarších zachovaných veľkých krucifixov v Európe severne od Álp. Takmer 3 metre vysoký dubový kríž pochádza z otónskeho obdobia (okolo roku 970). Je považovaný za jednu z prvých monumentálnych sôch stredoveku. V dejinách západnej ikonografie je príkladom posunu v zobrazovaní Krista Vykupiteľa. V pôvodnej tradícii, dnes zachovanej u pravoslávnych kresťanov, bol Kristus zvyčajne zobrazovaný hrdinsky a víťazne vo vzpriamenej polohe. Postava Ježiša je buď v  dôstojnej a reprezentatívnej polohe, alebo sa vyznačujú „krásnou bolesťou“ vo svojom utrpení. Na Gerovom kríži je prvýkrát zobrazený Kristus s drsnou a asketickou expresivitou, ako trpiaci a ľudský s napätím a námahou rúk, fyzickou bolesťou. Socha sa preto považuje za vzor pre mnohé neskoršie zobrazenia Krista v stredoveku.

 

Gerov kríž z roku 970 zobrazuje prvýkrát naturalisticky trpiaceho Krista

 

Pre prinesené relikvie Troch kráľov vyrobili v Kolíne relikviár Troch kráľov v rokoch 1190 až 1225, považovaný za najpozoruhodnejší príklad zlatníckeho umenia v stredoveku. Umiestnili ho s relikviami v centre Starej katedrály. Kolín nad Rýnom sa tak stal medzinárodne uznávaným pútnickým miestom v Európe. Súbežne so stavbou novej katedrály fungovala časť Starej katedrály do roku 1322.

 

Výnimočný zlatý relikviár Troch kráľov v Kolínskej katedrále z roku 1225.

 

Výstavba okruhu kaplniek (1248 – 1277)

Katedrála, ktorej svätyňa Troch kráľov z nej urobila jedno z ústredných pútnických miest stredoveku, mala svojou výškou výrazne prekonať všetky románske kostoly v Kolíne nad Rýnom. Katedrálna kapitula sa rozhodla postaviť katedrálu vo vrcholne gotickom štýle francúzskych katedrál, pravdepodobne inšpirovaná Sainte-Chapelle, palácovou kaplnkou postavenou pre Tŕňovú korunu v Paríži, ktorá bola vysvätená v roku 1248.

Katedrálu v Kolíne začali stavať od svätyne (presbytéria), presnejšie od prstenca siedmich kaplniek inšpirovaný katedrálou v Amiens, ale ich tvar po prvýkrát odvodili od pravidelného dvanásťuholníka. Výstavba rýchlo napredovala a do roku 1265 bol okruh kaplniek dokončený až po klenby  včítane vitráží. V roku 1277 sv. Albert Veľký posvätil oltár dokončenej kapitulnej siene, ktorá dnes slúži ako kaplnka Najsvätejšej sviatosti.

 

Prstenec kaplniek a ich model

 

Dokončenie presbytéria (1265 – 1322)

Súbežne s kaplnkami sa stavali i časti presbytéria. Okolo roku 1304 bola svätyňa dokončená z hľadiska muriva, uzavretá na západe priečkou, ktorá bola zbúraná až v roku 1863, keď bola dokončená loď. Usporiadanie a výzdoba svätyne kombinovala teologické, mystické a umelecko-architektonické vízie. Svätyňa ako „Nebeský Jeruzalem“ mala pripomínať či zobrazovať Božie kráľovstvo a teda zasľúbenú vlasť, cieľ nášho putovania. Realizácia tejto predstavy ako celkového umeleckého diela  spĺňala najvyššie možné štandardy kráľovskej katedrály. Od roku 1304 nainštalovali okná s nádhernými vitrážami, čo je jeden z najväčších dochovaných cyklov vitráží stredoveku, ďalej maľby, sochy, lavice a hlavný oltár, ktorý je považovaný za jeden z najväčších a najkrajších oltárov gotického obdobia. V roku 1333 navštívil svätyňu chrámu taliansky básnik Francesco Petrarca a pochválil jeho krásu.

 

Svätyňa s vyzdobenými opornými oblúkmi

Vysoká svätyňa zvnútra

 

Pútnická cesta v chórovom ambulátore (okolo rokov 1320 – 1360)

Po dokončení svätyne sa mohol relikviár Troch kráľov presunúť zo Starej katedrály do novej gotickej stavby. Vo veľkých gotických katedrálach je vybudovaný polkruhový prechod okolo hlavného oltáru zozadu (ambulatorium), zároveň sa možno pri tom pristaviť pri jednotlivých kaplnkách v okruhu kaplniek s množstvom malieb, vitráží a sôch svätých. Táto cesta bola navrhnutá ako pútnická trasa, ktorá viedla pútnikov okolo relikvií Milánskej Madony, relikviáru s ostatkami Troch mudrcov a Gerovho kríža – ako aj okolo historicky významných hrobiek kolínskych arcibiskupov.

 

Hlavný oltár s relikviárom a prstencom kaplniek v pozadí, Oltárny stôl z jedného kusa vápenca

 

Južné bočné lode ako „halový kostol“ (1322 – 1388)

Po dokončení svätyne sa stavitelia sústredili sa na výstavbu južných lodí ako dvojloďovej haly, ktorá by sa mohla dočasne využívať ako farský kostol. Pravdepodobne až v tomto období bolo rozhodnuté postaviť katedrálnu loď s piatimi loďami. Južné dvojlodie bol do konca 14. storočia zvýšené na výšku približne 13,5 metra a pokryté dočasnou strechou a loď katedrály bola pripravená na bohoslužby v roku 1388.

 

Dvojice bočných lodí na obidvoch stranách

 

Juhozápadná veža ako súčasť západnej fasády (1370 – 1449)

Výstavba južnej veže sa rozbehla až po roku 1370. Prvé poschodie južnej veže spolu s portálom sv. Petra bolo dokončené koncom 14. storočia. V roku 1410 dosiahla južná veža svoje druhé poschodie. V roku 1437 bola výška veže 59 metrov. V druhej polovici 15. storočia sa stavebné práce zamerali na sprístupnenie celej plochy prízemia katedrály. Pri stavbe severných lodí lode verne replikovali architektonické formy z južných lodí. Približne na prelome storočí dostali všetky lode a priečnej lode dočasné strechy, čím sa celá plocha prízemia katedrály stala využiteľnou. Okolo roku 1500 sa začala stavať severná veža.

 

Nežné Klaňanie sa Troch kráľov z roku 1440

Pôsobivá socha svätého Krištofa nesúceho Ježiška vysoká 3,7 metra je vytesaná z tufu okolo roku 1470

Úchvatné dielo z dreva zobrazujúce Umučenia Krista z roku 1521

 

Po roku 1525 príjmy prudko klesli. V roku 1560 katedrálna kapitula oficiálne ukončila financovanie ďalších prác na katedrále. Gotický štýl už nezodpovedal duchu renesancie. Výstavba Baziliky svätého Petra v Ríme, ktorá sa začala v roku 1515, bola založená na úplne iných, nových štandardoch pre cirkevnú architektúru.

Prerušenie výstavby (1528 – 1823)

300 rokov dominovala panoráme mesta dokončená svätyňa, kde prebiehali púte, a nedokončené veže s 25 m žeriavom na vrchole, čo sa stalo symbolom zaostávajúceho mesta. Južná loď pôsobila ako dvojloďová hala. Severná loď bola čiastočne zaklenutá a mala skôr kaplnkový charakter, centrálna loď sa prezentovala ako plocha s malou priestorovou štruktúrou. V Kolíne to viedlo k ľudovému prísloviu: „Keď bude katedrála dokončená, nastane koniec sveta.“

 

Fasáda s južnou vežou a bočný pohľad na katedrálu boli nemenné tristo rokov

 

V 17. a 18. storočí sa v chráme diali barokové prestavby. Počas nich umiestnili v kostole barokovú sochu Panny Márie s Ježiškom (Schmuckmadonna - Madona s drahokamami) pravdepodobne z konca 17. storočia. Jemná soška je zahalená bielym hodvábnym rúchom s pripnutými ďakovnými darmi za vypočuté modlitby. Neustále veľký počet horiacich sviečok pred oltárom svedčí o trvalej úcte k danému zobrazeniu Madony s Dieťaťom.

 

Živá dôvera k Bohu sa prejavuje aj pri barokovom zobrazení Panny Márie s Ježiškom

 

Po invázii francúzskych revolučných vojsk do Kolína nad Rýnom v roku 1794 bola katedrála vážne poškodená. V novembri 1796 okupačné sily nariadili zastavenie bohoslužieb a francúzska armáda budovu dočasne využívala ako stajňu a sklad. Kolínska katedrála bola v roku 1803 na popud Napoleona degradovaná na farský kostol katedrálnej farnosti.  

Dokončenie ako národná úloha

Viacerí nemeckí dejatelia, umelci a novinári sa pokúšali nadchnúť Nemcov na dostavanie Katedrály. Pôsobili na city ľudí i argumentovali o gotike ako nemeckom národnom štýle, o Kolínskej katedrále ako národnej svätyni, o symbole zjednotenia Nemecka. Tieto argumenty presvedčili pruského korunného princa Fridricha Viliama pre projekt katedrály. Myšlienka dokončenia katedrály sa tak stala pruskou a dokonca aj národnou nemeckou záležitosťou a po prvýkrát realistickou možnosťou. Otázkou bolo, či Katedrálu postavia podľa pôvodných stredovekých plánov alebo tam urobia zásahy v duchu 19. storočia. Nakoniec zvíťazili romantickí tradicionalisti a katedrála bola robená „podľa pôvodného plánu“, teda vrátane oporných pilierov a s architektonicky prepracovanými fasádami priečnej lode. Práce na katedrále začali reštaurovaním poškodených častí v roku 1823.

Výstavba neogotickej katedrály (1842 – 1880)

V roku 1842 položili pruský kráľ a budúci arcibiskup základný kameň pre pokračovanie výstavby katedrály. Výstavba katedrály rýchlo napredovala. V roku 1855 bola dokončená južná fasáda, ktorá sa považuje za majstrovské dielo neogotickej architektúry a o osem rokov neskôr bola dokončená aj loď.

 

Priečna loď z výšky 100 m a z boku

Bohato vyzdobená južná fasáda priečnej lode

Majestátna hlavná loď a svätyňa

Hlavná loď od hlavného oltára s Tromi mudrcmi ku hlavnému portálu

 

Návrh budovy, založený na gotickom ideáli, nebránil staviteľom použiť najmodernejšie stavebné materiály tej doby. Napríklad strešná konštrukcia bola postavená zo železa, vďaka čomu bola najväčšou oceľovo-železnou konštrukciou na svete až do výstavby Eiffelovej veže.

Výstavba čelnej fasády s charakteristickými dvoma vežami sa riadila návrhom z roku 1370. Vďaka štedrým finančným zdrojom podporovaným katedrálnou lotériou, mohla katedrálna dielňa zamestnať 500 kamenárov. Využitie moderných stavebných techník  ako napríklad parného stroja na prepravu stavebných kameňov umožnilo, aby veže dosiahli svoje vrcholy v rekordnej výške 157 metrov do roku 1880. Dokončovacie práce však pokračovali ešte ďalších 20 rokov.

 

Hlavný portál s výjavmi so Svätého Písma bol oproti stredoveku neogoticky obnovený

Priečelie s vernou kópiou špice veže a detail priečelia – gotická báseň pokračuje...

Dutá špicatá veža vysoká 50 m a priblížený vrchol zvnútra

 

Oficiálne dokončenie katedrály v roku 1880 sa konalo počas Kulturkampfu, obdobia studenej vojny medzi katolíckou cirkvou a sekulárnym štátom na čele s kancelárom Bismarckom, ktorý mnohými zákonmi výrazne obmedzil pôsobenie cirkvi. Cisár využil udalosť na svoju oficiálnu prezentáciu s cieľom demonštrovať jednotu a vznešenosť novovzniknutej Nemeckej ríše. Mnohí katolíci včítane cirkevných predstaviteľov sa slávnosti nezúčastnili, túto udalosť bojkotovali. Katedrála po svojom dokončení bola považovaná za národný symbol Nemecka. Medzi rokmi 1823 a 1880 sa na dokončenie katedrály vynaložilo v prepočte na dnešok okolo jednej miliardy eur.

V druhej polovici 19. storočia sa dostavovali aj iné gotické katedrály. V rámci cesty po Nemecku sme navštívili vysoký evanjelický kostol v Ulme, ktorý sa dokončoval v rokoch 1844 až 1890. Na konci dostavali vežu, oproti pôvodným plánom ju zvýšili o desať metrov. Špekulovalo sa, že táto zmena bola vykonaná preto, aby veža s výškou niečo vyše 161 metrov prekonala Kolínsku katedrálu. Ulmský kostol bol dlho najvyšším kostolom na svete až ho tohto roku prekonala Sagrada Familia v Barcelone.

 

Chrám v Ulme (Ulm Minster) bol donedávna najvyšším na celej Zemi

 

Katedrála od jej dokončenia

Katedrála je stredoveká budova, ktorá bola z konštrukčného hľadiska postavená veľmi solídne. Napriek tomu si kamenná konštrukcia vyžaduje neustálu údržbu a renováciu, stále sa niečo opravuje, kameň podlieha poveternostnými vplyvom. Po druhej svetovej vojne bola zdanlivo nepoškodená katedrála uprostred zbombardovaného mesta vnímaná ako „zázrak“ a stala sa emocionálnym symbolom vôle žiť pre generáciu žijúcu v troskách. „Nikdy predtým nebola identifikácia obyvateľstva s katedrálou väčšia ako v týchto rokoch.“ Katedrála bola v skutočnosti vážne poškodená 70 bombami vrátane 14 ťažkých leteckých bômb. V rámci francúzsko-nemeckého zmierenia prišiel v roku 1962 do Kolína nad Rýnom francúzsky prezident Charles de Gaulle, aby sa pomodlil v katedrále. Išlo o odvetu po „omši zmierenia“, ktorá sa o niekoľko mesiacov predtým konala s nemeckým kancelárom Konradom Adenauerom v katedrále v Remeši.

 

Neustále opravy Kolínskej katedrály

 

Pane Ježišu, daj aby nám chrámy nezovšedneli, aby sa bohoslužby nestali rutinou, aby nám chrámy stále pripomínali Tvoju veľkosť a majestát. Pane, daj aby sme si vo viere uvedomovali, že Ty si v chrámoch skutočne prítomný a ukazuješ sa ako ukrižovaný Kristus za nás. Daj, aby nám kostoly pripomínali aj Tvoju tvorivosť, ktorú si daroval ľuďom. Ako sa chrám musí neustále opravovať, tak aj my ako chrámy Ducha Svätého sa chceme formovať a opravovať Tebou, našim Tvorcom.

 

Köln. https://de.wikipedia.org/wiki/Köln

Kölner Dom. https://de.wikipedia.org/wiki/Kölner_Dom

Sven Gummich und Christine Buth 2020: Rekorde des Kölner Doms. https://www.planet-wissen.de/kultur/nordrhein_westfalen/koelner_dom/koelner-dom-rekorde-100.html#Hoch

Next